reklama
Anna Strachan

Anna Strachan

Bloger 
  • Počet článkov:  443
  •  | 
  • Páči sa:  1x

"Načo cestovať? Súmraky sú všade rovnaké.Vari cesty vytvárajú pocit slobody? Ja takýto pocit, Andrej, zažívam keď sa veziem električkou z Westbahnhofu do Schönbrunnu, a to oveľa intenzívnejšie ako niekto, kto cestuje z Viedne do Paríža. Lebo ak nespoznáš nadšenie z obyčajnej prechádzky Ringom, tak ho nenájdeš ani na konci sveta." Dragan Velikić Zoznam autorových rubrík:  familiarishoreodkazovanietripsvlnyBG365súkromnénezaradené

reklama

Zoznam článkov blogera

Z denníka

Anna Strachan

Z denníka

V nedeľu, v dome pri rieke rozdeľujúcej Slovensko a Poľsko, jeme kurací vývar. V takýchto rodinách v nedeľu vývar musí byť, iná polievka neprichádza do úvahy. Potom jeme sumca uloveného v rieke pri dome a ako dezert čokoládovú tortu z akejsi oslavy, za oknom biela krajina, mínus osemnásť stupňov. V dome pri rieke stojí na čestnom mieste vypchatý rys ostrovid, má dokonalé telo, každý kto rodinu navštívi, rysa pochváli, tu sa zvieratá neľutujú, malé deti sa pokojne dívajú na jeleňa v kaluži krvi, deti oblečené v zelenom, deti poľovníkov s puškami  prehodenými cez plece.

  • 14. mar 2012
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 311x
  • 13
Biele dni

Anna Strachan

Biele dni

Pred pár dňami, keď moderátorka v rádiu povedala tichým hlasom toto je dobrá správa pre milovníkov medu, stará mama zbystrila pozornosť a zdvihla hlavu od vanilkových rožkov, ktoré ukladala na plech. Potom si umyla ruky, obliekla sa, zamkla byt a šla do kostola, kde som si ju po omši všimla a spolu sme vyšli pred kostol. Ukázala mi starú paniu v dlhom kabáte cupkajúcu po zasneženom chodníku, ktorá v kostole sedela pred ňou a predstav si, šepkala mi do ucha, v lavici sa, chúďatko, pokakala. Stará mama povedala, že je to už raz tak, starým ľuďom sa to stáva, ale že si aj tak myslela, že to už nevydrží, nemohla dýchať, chcelo sa jej vracať, skús si, Anička, sadnúť blízko pokakaného človeka.

  • 26. dec 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 654x
  • 7
Koniec je blízko

Anna Strachan

Koniec je blízko

Šla som so zviazanou diplomovou prácou v taške v to ráno vlakom popod zasnežené hory, popri opustenom tehlovom dome, ktorý už roky stojí pri trati v lese atramentovo modrom, v lese zelenom, v lese, kde často opojená tichom blúznim akoby som zjedla jedovaté huby, akoby som zjedla mäso besného zvieraťa. Môj postoj k (tomu) lesu sa mení s plynutím času, rána sú najťažšie, ráno je les surový a neľudský, trasú sa mi z neho kolená. Vtedy ešte nevládzam pozorovať mravce a zbierať šišky a zabárať do machu ruky a škrabajúc sa po skalách si ničiť nechty, vtedy sa bojím a keď mi pod nohami praskajú suché konáre, viem, čo je to strach stratených detí v lese. Počujem nepríjemné brblanie storočných stromov a škriekanie namyslených vtákov, ktoré pri svojich cestách prežili už takmer všetko a musia sa tým pochváliť celému svetu. Skoro ráno, keď nedokážem byť bezprostredná a otvoriť náruč novým podnetom len tak, nenávidím tie vtáky a prajem im skorú smrť, zo srdca im želám, aby ich zastrelil poľovník v štrikovaných podkolienkach, aby z nich vytrhal perie, upiekol ich a potom ich jedol dlho, veľmi dlho na verande chaty, ktorú odomyká len raz, dva razy do roka.

  • 26. apr 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 868x
  • 9
William Wordsworth i love you

Anna Strachan

William Wordsworth i love you

Keď bežím po lúkach smerom k temným lesom, ktoré sa s prevýšením menia na kosodrevinu a na skaly a na štíty a na oblaky,  keď predvádzam prírode svoj rozpačitý cezpoľný beh, myslím na rieku Wye a na Tinternské opátstvo v jeho najlepších rokoch, keď blízko jeho stien z kameňa chválil William Wordsworth jarné nezábudky, mach a čistú vodu vodopádov, keď vo svojom raji písal básne a už vtedy ma robil šťastnou. William Wordsworth s riedkou ofinou a nešikovnou chôdzou, William viacrozmerný, William celkom môj.

  • 6. apr 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 295x
  • 3
Príliš skorá jar

Anna Strachan

Príliš skorá jar

Tmavomodrá lízanka a tmavomodrá voda v bazéne, nafukovacia lopta s farebnými pruhmi, ktorá sa vykotúľa z nabúraného auta. Marec je modrý, marec je začiatkom, marec  je rodením zvierat a detí, prepuknutím chorôb a veľkého pôstu. Začiatkom marca sedíme mlčky za stolom a lúpeme pomaranče a ja, pozerajúc sa z okna, opäť túžim prežívať krátke tiché dni vo Viedni. Hovorím M., že som, že som opäť tam s pohyblivou láskou k tomu mestu v srdci. Hovorím mu, priprav si fotoaparát, jedzme pomaranče, natiahni film, pozeraj sa, počúvaj.

  • 12. mar 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 930x
  • 7
reklama
Okamihy

Anna Strachan

Okamihy

Keď zapadá slnko a ja si otváram orieškový jogurt, je čas na knihu Približná krajina, na ticho s Katherine, na nasledovanie jej stôp v snehu. Pozorujem ju ako kráča k fjordu, k nákladnej lodi Horný Ural, kde jej Rus Alexander naleje vodku a ona vodku odmietne a potom sneží a je tma a dni plynú a všetko je rovnaké a je jar a je leto a je zima.

  • 3. mar 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 642x
  • 15
Viedenské dni

Anna Strachan

Viedenské dni

Už tretí deň sedím v izbe pod strechou a otváram a zatváram biele okno a keď sa začne stmievať, zapálim svietniky na parapetnej doske, opriem sa o horúci radiátor a vravím T., že svietia ako hviezdy, že žmurkajú ako hviezdy, že sme šťastné dievčatá, lebo to môžeme vidieť práve teraz, teraz, keď na Viedňou zapadá slnko a my sme tak vysoko, že z okna nevidíme vnútorný dvor, nevidíme celkom dole , kde mestské, amsterdamsky vyzerajúce bicykle  požiera hrdza a je tu tak dobre, že je ťažké zbehnúť dolu po tmavých schodoch popri vázach s tulipánmi, zbehnúť  do chladu a do mesta, ktoré sa učím milovať len postupne, ktoré neustále porovnávam s Krakovom a Budapešťou a Prahou a oni vyhrávajú a ja som zo svojej nespravodlivosti nešťastná.

  • 25. feb 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 843x
  • 2
Budapešť

Anna Strachan

Budapešť

Koncom novembra, ešte pred tým než prišiel sneh, som sa v Budapešti bicyklovala, mala som chuť na srbský vermut a na pomalé pitie vína pri Dunaji, piť červené víno, keď sa stmieva, keď je svetlo žltých električiek prenikavé a nedá nám spať. Budapešť na mňa vydávila moje detstvo, istú esenciu detstva, čosi veľmi podstatné, čo som nenašla v žiadnom z veľkých stredoeurópskych miest. Spomínam si na pohyby rúk a pekný úsmev mojej sestry v reštaurácii s pokrčeným kockovaným obrusom, na hustý cigaretový dym, na kvety vo vázach.

  • 19. jan 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 130x
  • 28
Zásahy do krajiny

Anna Strachan

Zásahy do krajiny

Už dlho túžim niečo zbierať, na jar začínam s herbármi, v hrubých knihách suším podbeľ a nezábudky, v októbri sú to zase javorové listy, ktoré položím na papier, obkreslím ceruzkou a prilepím k nim mapu krásnej hrdej Kanady. Ceruzkou robím do krajiny na mape zásahy, bodka vo východnej časti krajiny znamená malé mesto v Quebecu s farebným opadaným lístím na verandách domov, husľový kľúč nakreslený ešte východnejšie znamená kaviareň v štýle Art deco v prístavnom mestečku na Ostrove princa Eduarda, znamená výhľad na spenené sivé more, na piesok na pláži, na tmavovlasú ženu, ktorá sa tu so slnečníkom v ruke prechádzala v júli 1940, v druhom roku vojny.

  • 17. jan 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 573x
  • 3
The earth has music for those who listen

Anna Strachan

The earth has music for those who listen

Mám rada pekné veci, napríklad hnedý papier na pečenie a červené stužky, ktoré na balíčkoch 24. decembra o šiestej večer rozväzovala stará mama, páči sa mi, keď horúci vosk kvapká na dlážku a v tej chvíli chcem mať psa, mohutného a verného, ktorý by mi ležal celý život pri nohách, pretože je to pohodlné, pretože pes je dobrá spoločnosť, účinný liek na zranenú dušu.

  • 28. dec 2010
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 952x
  • 7
reklama
Pred zotmením

Anna Strachan

Pred zotmením

Odrazy šesťdesiat wattových žiaroviek v mojom oku v nedeľu popoludní, zrak mi čítaním slabne a to som ešte veľmi mladá a ešte stojím za hriech. Žiarovky v mojom oku, nevybalený kufor, neodoslané pohľadnice ako žiariaci, vrcholný moment prichádzajúcej zimy. Pohľadnice z peštianskeho antikvariátu, Alice píše v roku 1929 svojmu milencovi o bolesti chbtice a nemožnosti odpovedať mu na jeho list, pohľadnica vypísaná ceruzkou, vypísaná po maďarsky, pri rannom čaji a vajciach uvarených na mäkko nám ju Panna Gaál prekladala do angličtiny a jej deväťročná dcéra Csenge si v tej chvíli, stojac na špičkách, napúšťala z vodovodného kohútika do plastovej fľaše vodu.

  • 5. dec 2010
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 586x
  • 4
Jeseň zima

Anna Strachan

Jeseň zima

Krátke dni hmlistej jesene voňajúcej hnilobou a vareným vínom už pominuli. Stihla som pohrabať lístie, so sentimentom v očiach si obzrieť cibule tulipánov a narcisov, so sestrami sme nazbierali šípky, zavarili brusnice, s hubárskymi košíkmi sme utekali po lese a nebolo nič, čo by nás vtedy mohlo vyrušiť, nebolo nič krajšie ako naše šaty a farba skál na brehu hlbokej spenenej rieky. V horách sme zapaľovali ohne a hriali si nad nimi ruky, báli sme sa medveďov a nahlas po nich túžili, počúvali sme jelenie ruje, svoje city držali na uzde a keď sa jeden zo slnečných októbrových dní chýlil ku koncu, sedeli sme na lavičke vo svetroch ako farmári a hladkajúc starého bezvládneho psa sme boli hrdí na množstvo jabĺk, ktoré sme v ten deň niekoľko hodín oberali. Tancovali sme na klezmerovú hudbu a na kolieska krájali tmavozelené uhorky, na svitaní sme fajčili Marlboro light a v päťmiestnom aute sme sa tlačili šiesti, chodili sme k vode a hľadali stovky rokov staré črepy, jesenné dobrodružstvá, sviečky na cintorínoch, staroba blízkych, nemocnice, Púchovská kultúra žiariaca v očiach môjho otca.

  • 4. dec 2010
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 429x
  • 3
Sweet sweet november song

Anna Strachan

Sweet sweet november song

Ružový sirup v krčahu zo skla, brusnicová omáčka, orechový koláč posypaný práškovým cukrom, Retro lahôdky s hnedým kockovaným obrusom, tu s mamou obedujeme, tu vravíme, že si pred zimou poskladáme vtáky z papiera, že ich poskladáme a zavesíme si ich nad hlavu.

  • 16. nov 2010
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 897x
  • 5
Och, Hana

Anna Strachan

Och, Hana

Docent K. si priniesol okuliare, prvýkrát, mladistvý docent s tancujúcou chôdzou a zrazu okuliare v triede zaliatej slnkom. Hrubé knihy všade okolo nás, Dominik Tatarka a Sándor Márai a keď sme otočili hlavy a pozreli sa z okna, v paniach na prechádzke so psami a v moste nad riekou a v novembrovom slnku sme našli spomienku na Bruna Schulza, na hodiny, ktoré trávil so svojimi žiakmi a niekedy sa pozrel z okna triedy na mesto a šum tmavookých detí nevnímal a vtedy som si ho všimla, vtedy som sa k nemu priblížila, našla som jeho pohľad v mestečku ďaleko, ďaleko odtiaľto.

  • 6. nov 2010
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 202x
  • 4
Október

Anna Strachan

Október

Hmlisté októbrové ráno, zamrznuté georgíny, vlhká pôda. Keď sa zobudím, hľadám oporu, jelenie parohy položené na hŕbe kníh, srdce mäkké od horúčky, čierny čaj s kockou cukru ako v Turecku, ako Turecko. Spomienky na Istanbul sa zo mňa valia ako storočná voda, obúvam si teplé ponožky, rada by som zabalila svoju hlavu do šálov z Egyptského bazáru, kráčali sme ním, keď snežilo, keď na strechy istanbulských domov padali vlhké vločky.

  • 25. okt 2010
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 486x
  • 2
reklama
Trhliny

Anna Strachan

Trhliny

Kúpiš si školský zošit s jednoduchým obalom a nebudeš sa usilovať o intímne písanie do zápisníkov prinesených z rôznych európskych miest, v tom lepšom prípade si každý večer sadneš a napíšeš čosi o uplynulom dni, koľko milimetrov zrážok spadlo na jesennú pôdu, koľko fliaš malinového sirupu si dostala od starej mamy, že  plávanie v septembrovej prírode, farba vresu na horských lúkach a kniha Ester, kapitola 14, je čosi, čo vniká priamo do krvi a už sa neodplaví, že čítanie je hlboko introvertný proces, že knihy o riekach dojímajú a vyzývajú fotografovať, že aj tí najvernejší pozerajú predovšetkým na telo a je ťažké sa s tým vyrovnať, byť nad vecou, byť nezasiahnuteľná.

  • 25. sep 2010
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 608x
  • 5
Magická Dalmácia

Anna Strachan

Magická Dalmácia

Nebola som šokujúco otvorená, bola som slabá a unavená, problémy s expozíciou vo fotoaparáte a ich výsledky v podobe tieňov na filme sa ukázali ako obrazy mojej duše, každé ráno som sa pred piatou zobudila a mlčky čakala na hudbu budíka a v Dalmácii bolo ešte málo svetla, málo tepla, počúvali sme vlny a vietor a morbídne škriekanie  bielych čajok. Zbaliť stan a liezť a báť sa o život svoj a báť sa o životy iných, čierne tiene na mojich fotkách, absolútne presné zachytávanie krajiny, kľúčová úloha vnímania, moja nehybnosť a slabosť, tichá radosť, ktorú sme každý večer zapíjali vínom z viníc Južnej Ameriky, z tropických viníc ďalekej Austrálie.

  • 2. sep 2010
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 916x
  • 21
Gulliverove cesty

Anna Strachan

Gulliverove cesty

Túžba vidieť statného srnca včera v noci sa naplnila v sne včera v noci, ležala som na prični v kolibe a snívalo sa mi o nádherných jeleňoch, ktoré ma v tajomnej krajine pripomínajúcej africké Pobrežie kostier chceli ukameňovať. Neviem ako to robili, ako sa im darilo nahnať mi až taký strach (ráno som si, pozerajúc sa na mohutný tatranský hrebeň hovorila, bol to len jeleň, Anna, jednoducho jeleň), zrak som mala zakalený a okolo mňa sa mihali prízraky, ktorých znameniam som nerozumela. Statnosť jeleňov, ich dôslednú maskulínnosť som si však presne nezapamätala, ani tvar jeleních parohov, utekala som v červenom plášti s kapucňou na hlave po pieskovej pláži a dúfala som, že z Egypta už pred rokmi vyrazil sv. Anton pustovník, aby ma zachránil, aby, ako František z Assisi, skrotil tieto Božie stvorenia a potom by mi povedal ešte čosi podstatné o živote.

  • 24. aug 2010
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 474x
  • 4
Bar Alabama

Anna Strachan

Bar Alabama

Z okna auta sa pozerám na nápisy obchodov, na nohy ľudí a na balkóny, dieťa vedľa mňa spieva pesničky, vyzúva si ponožky a ja mu hlasno bozkávam chodidlá. Myslím si, že by sme sa mohli stretnúť v bare Alabama na periférii Krakova, stretnutie začiatkom augusta, horúci letný deň, objednala by som si perlivú minerálku, čaj, párky s horčicou a s tmavými okuliarmi na očiach by som na teba čakala, hodinu, dve, kniha Bruna Schulza v taške, ktorú by som kvôli výhľadu z okna nevládala prečítať, obrazy bez zvuku, ľudské tváre, vtáky, jedna veverička v tmavozelenom parku, chlapec s fľašou krikľavej limonády v ruke, tu by som ťa čakala chránená, tu medzi mužmi, ktorí si prišli vypiť, zahrať na automatoch a pozrieť nejaké premakané porno. Muži s hrubými retiazkami na zápästiach zapáchajú, stále sa ku mne približujú, ale ja som neprítomná, pretože čakám na teba, nedotknú sa ma, leba ťa už vidím ako prichádzaš, vidím ako ma nevidíš, vidím ťa neprítomného, vidím ťa v každom tmavovlasom mužovi, som zamilovaná a už necítim nervozitu v žalúdku, necítim obavy, cítim veľký súkromný príbeh.

  • 31. júl 2010
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 914x
  • 7
Manuálna práca

Anna Strachan

Manuálna práca

Z vajec zlupujeme škrupiny, nakrájam chlieb, uvarím kávu, mesto s hradom na kopci, mesto obklopené lesmi, malé mesto, dostať sa na miesta, z ktorých hrad pôsobí mimoriadne kráľovsky, dostať sa krajine pod kožu, pred zotmením niekoľko rýchlych kilometrov na bicykli, vôňa lúk a posvätojánske ohne, hady v tráve, ktorých sa prestávam báť, zvieratá, ktoré mi neublížia.

  • 7. júl 2010
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 210x
  • 7
reklama
SkryťZatvoriť reklamu