reklama

Trhliny

Kúpiš si školský zošit s jednoduchým obalom a nebudeš sa usilovať o intímne písanie do zápisníkov prinesených z rôznych európskych miest, v tom lepšom prípade si každý večer sadneš a napíšeš čosi o uplynulom dni, koľko milimetrov zrážok spadlo na jesennú pôdu, koľko fliaš malinového sirupu si dostala od starej mamy, že  plávanie v septembrovej prírode, farba vresu na horských lúkach a kniha Ester, kapitola 14, je čosi, čo vniká priamo do krvi a už sa neodplaví, že čítanie je hlboko introvertný proces, že knihy o riekach dojímajú a vyzývajú fotografovať, že aj tí najvernejší pozerajú predovšetkým na telo a je ťažké sa s tým vyrovnať, byť nad vecou, byť nezasiahnuteľná.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (5)

Zošit kúpený, niekoľko dní odstáty, zošit zabalený na cestu, školský zošit popísaný ceruzkou, vety, opravené vety, odstránené vety, úvodný slogan Kurva, Jób mal pravdu podčiarknutý a prežitý.

Budeš sedieť na verande chaty vysoko v horách, na tvojom mieste sedávali kedysi komunistickí funkcionári a lačne striehli na zver, bohaté poľovačky, ruje, fľaše vodky a slivovice sa lesknú v slnku, niekoľko žien v zelených sukniach po kolená sa hrá karty, na podlahe pod topánkami škrípe rozsypaný cukor, v kachľovej peci praská drevo a dieťa so zle vyvinutou pravou hornou končatinou si číta pri nedostatočnom svetle rozprávku Jelenček.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Na verande žmúrite do slnka, ty a tvoj brat a keď zavŕzgajú dvere, naraz otočíte hlavu a unavení slnkom nevládzete vydať nijaký zvuk, nereagujete, hráte sa s vlasmi, obžúvate ceruzky a striehnete na vlastné myšlienky. Vravíš bratovi, aby ťa odfotil medzi hnedou, mrazom sfarbenou papraďou, medzi machmi a plávkami, sedíš na pni a predstavuješ si nekonečnosť priestoru a kdesi v ňom počuješ tichý hlas svojej hrdinky.

Slečna Pískle nevie tancovať na pokusy hudobného telesa v ružových košeliach, preto nie je uvoľnená, preto chcem zmiznúť vo svojej samote, pokús sa tomu rozumieť a ja sa pousilujem na sračky tancovať, lebo tak to chcú a tak sa to patrí a si tam ty, takže to bude vcelku príjemné, budeš tam ty, takže si môžem predstaviť ples s klezmerovou hudbou a drevenou podlahou, s mojími výraznými červenými perami a tvojim povzbudzovaním, dnes to bolo silné, si krásna, naozaj vieš tancovať. Tanec na plesoch a zábavách bude mojou celoživotnou traumou, je to časť Anny Pískle, z ktorej si sklamaný a to sa ma chtiac-nechtiac dotýka. Pokúšam sa obhajovať, syntetické zvuky živej hudby nemôžu nahradiť živú hudbu, triviálne texty moju dušu neroztancujú, kde je veselosť, prudkosť, stuhy zábav s klarinetom a plačlivým zvukom huslí?

SkryťVypnúť reklamu
reklama
b

Dieťa z minulosti dočíta Jelenčeka, zavesí sa na svoju mamu s jedľovou vetvičkou vo vlasoch. Tvoj brat ťa odfotí, zo stola na verande pozbierate hrnčeky a mlčky ich umývate v studničke. Povieš čosi o básnikovi Skácelovi, nezapamätáš si, čo presne, čisté hrnčeky potom odložíte a s ďalekohľadom v ruke sa vydáte na most pozorovať medvede naháňajúce sa v kosodrevine. Alebo len tú kosodrevinu, alebo budete striehnuť na momenty, keď oranžové bobule jarabiny padajú do studeného potoka. Alebo budeš na moste len stáť a približovať sa k slečne Pískle, pošepkáš jej do ucha, že ľudia nepotrebujú hĺbku, ľudia potrebujú pátos a sentiment, niečo krásne na zaplakanie.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Kúpiš si školský zošit s jednoduchým obalom, lebo čas zošita jesenného sa čoskoro naplní, začneš vetou "We climb the rocks in snowing rain" a opäť budeš písať o detailoch dňa, o filme v kine s vínovočervenou oponou, o dňoch, ktoré sa musia končiť nádejou a ktoré sa nádejou začínajú, o Cocorosie a ich skladbe Lemonade, o tom i onom. Ale najskôr musí skončiť september, plavovlasá slečna Pískle musí naozaj ožiť a vy sa musíte vrátiť z hôr, aby ste si doma na trávniku pod čerešňou s bratom prečítali:

"To až se v září stmíva,

už bez sametu, drsně, naholo

po poli chodí smuténka

a zpívá..."

Jan Skácel

Anna Strachan

Anna Strachan

Bloger 
  • Počet článkov:  443
  •  | 
  • Páči sa:  1x

"Načo cestovať? Súmraky sú všade rovnaké.Vari cesty vytvárajú pocit slobody? Ja takýto pocit, Andrej, zažívam keď sa veziem električkou z Westbahnhofu do Schönbrunnu, a to oveľa intenzívnejšie ako niekto, kto cestuje z Viedne do Paríža. Lebo ak nespoznáš nadšenie z obyčajnej prechádzky Ringom, tak ho nenájdeš ani na konci sveta." Dragan Velikić Zoznam autorových rubrík:  familiarishoreodkazovanietripsvlnyBG365súkromnénezaradené

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu