reklama

Október

Hmlisté októbrové ráno, zamrznuté georgíny, vlhká pôda. Keď sa zobudím, hľadám oporu, jelenie parohy položené na hŕbe kníh, srdce mäkké od horúčky, čierny čaj s kockou cukru ako v Turecku, ako Turecko. Spomienky na Istanbul sa zo mňa valia ako storočná voda, obúvam si teplé ponožky, rada by som zabalila svoju hlavu do šálov z Egyptského bazáru, kráčali sme ním, keď snežilo, keď na strechy istanbulských domov padali vlhké vločky.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

S čiernym čajom v ruke mlčím, nereagujem na vyzvanie poď raňajkovať, potrebujem byť sama v sebe, potrebujem cítiť istanbulský vzduch a vietor, cítiť koreniny a vidieť lúče slnka kdesi uprostred Chrámu Božej múdrosti a vidieť mačky a ich strakaté hlavy, ich tenučké chvosty.

CD z magnetickej rezonancie je teraz môj obľúbený film, rodinný album, spomienka. Niekoľko z nás takýto disk vlastní, môže si pozrieť svoje telo zvnútra, hrať sa s ním, listovať v ňom ako v encyklopédii, vnikať doň hlbšie a hlbšie. Toto som ja, toto je môj vnútorný profil, moje gyry pripomínajúce hlávku kelu, tu je moja slezina, ľavá nadoblička, moja mierne skoliózna chrbtica. Odporný čiernobiely svet, strach z nálezov, z amorfných útvarov, z tieňov, z hocičho nefyziologického.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
m

Dieťa spadlo, udrelo si hlavu, vracalo. Dva dni v nemocnici, príliš malá nemocničná izba pre veľký svet v hlave dieťaťa. Videla som ho neskôr, už doma, skákalo po gauči, oblizovalo múku na bábovke, biely pocukrený nos, svetlé vlasy, tmavé oči. A krtko sediaci na jeho pleci, a škvrna z jablka na tričku. Natiahla som k nemu ruku a hladila mu vlasy, ach, dieťa, dieťa.

~ ~ ~

Pripravujeme sa na tanec, na tango. Červený kvet vo vlasoch, láska, čierne topánky, schopná duša, rýchle nohy. Pozerá sa na mesiac, keď si na topánkach zapínam remienok, pozerá sa na stromy, teraz nie je čas na tango, myslí si, teraz je čas na Karla Hynka Máchu, na verše Karla Jaromíra Erbena. Remienok na topánke si nezapnem, utečieme do noci, kričíme Vilém, kričíme Jarmila.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
n

Biele periny a očakávania, žlté ruže vo váze, na expresionistické správy je ešte čas. Kráčam po dome a zhasínam svetlá, trhám suché lístky z kvetov, ticho a pokoj, jeseň a súlad, expresívne výbuchy a neustále impresie, som nimi preplnená, vytekajú mi z uší. Na plávky v lese teraz prší, radosť z možných lesných príprav, prať v rieke prepotené tričká, sedieť na pni s termoskou čaju, prechádzky so psom, večer piť varené víno, z papiera skladať loďky, hovoriť pomaly a takmer šeptom a keď sa slová minú, škrabať psa za ušami a do rána hrať spoločenské hry. Farebné figúrky, kocky, karty s bradatými kráľmi, oheň, veselé výskanie.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

~ ~ ~

Stará mama vyšíva svetlomodrou niťou na biele závesy vzorku kvetov, svetlo je slabé, hmla hustá, dni krátke. Modrá niť je v októbri skoro sivá, je to veľká práca, hovorieva stará mama, viem, stará mama, viem, bude ťa plná izba, keď závesy v decembrové ráno odtiahnem a tvár otočím k slnku. Budem hrdá a ty budeš hrdá tiež. Modrobiely december a snehové vločky kdesi vysoko, vysoko nad nami.

s

Druhej starej mame slabne muž. Padá z nôh, padá z postele. Táto slabosť môže prejsť ako chrípka, môže sa prehĺbiť, môže sa stať všeličo. Z balkóna druhej starej mamy je stále pekný pohľad na hory, na ihličnaté stromy, na topole. Situácia sa mení zo dňa na deň, jej záhrada nad mestom zarastá, doniesli sme z nej sýtočervené jablká, obrali sme suchú fazuľu, založili sme oheň a mlčali. Drevená chatka obrastená viničom ako strážca pozemku, niekoľkých metrov úrodnej pôdy, pracujeme v čižmách, pracujeme dôsledne, z lúky nás pozoruje lišiak, líška a jedna srna ukrytá v húštine. Pred chatkou na lavičke pijeme kávu a horkú čokoládu lámeme na kusy, topí sa nám v ústach, fúka vietor a ono je to slasť, čokoláda a vietor to je prenikavá rozkoš.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Zle zatesnené okná teraz dôkladne zatvárame, na rámoch okien nachádzame vysušené muchy z leta, lupou pozorujeme ich fazetové oči. Zdá sa nám, že stále bzučia, že v nás z leta zostal ich nevýrazný hlas ako posolstvo. Hovorím si, že usilovne žijem, navštevuje ma Výchádzajúci z milosti, Max Brod, Joseph Roth a Franz Kafka. Objavujem Kafku, Bože môj, Franza Kafku.

Píšem vety, ktoré by mohli zaniknúť, z povrchu zemského ich zmyje voda, sú dôležité skôr pre mňa, sú nezrelé, neschopné vydržať a inšpirovať roky. Píšem ich ceruzkou, pozerám z okna, slnko mi svieti na obnažený chrbát, tak veľmi sa vtedy teším, tak veľmi. Potom zošit odložím, do vlasov si zapnem sponku a sústredím sa na svet, na krajinu, čakám na tmu a na december, na sane privážajúce do Tatier Kafku, nech už konečne príde, nech môžem vedieť, že môj drahý je tak blízko.

~ ~ ~

Anna Strachan

Anna Strachan

Bloger 
  • Počet článkov:  443
  •  | 
  • Páči sa:  1x

"Načo cestovať? Súmraky sú všade rovnaké.Vari cesty vytvárajú pocit slobody? Ja takýto pocit, Andrej, zažívam keď sa veziem električkou z Westbahnhofu do Schönbrunnu, a to oveľa intenzívnejšie ako niekto, kto cestuje z Viedne do Paríža. Lebo ak nespoznáš nadšenie z obyčajnej prechádzky Ringom, tak ho nenájdeš ani na konci sveta." Dragan Velikić Zoznam autorových rubrík:  familiarishoreodkazovanietripsvlnyBG365súkromnénezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu