Zásahy do krajiny

Autor: Anna Strachan | 18.1.2011 o 0:50 | (upravené 18.1.2011 o 2:06) Karma článku: 6,83 | Prečítané:  1457x

Už dlho túžim niečo zbierať, na jar začínam s herbármi, v hrubých knihách suším podbeľ a nezábudky, v októbri sú to zase javorové listy, ktoré položím na papier, obkreslím ceruzkou a prilepím k nim mapu krásnej hrdej Kanady. Ceruzkou robím do krajiny na mape zásahy, bodka vo východnej časti krajiny znamená malé mesto v Quebecu s farebným opadaným lístím na verandách domov, husľový kľúč nakreslený ešte východnejšie znamená kaviareň v štýle Art deco v prístavnom mestečku na Ostrove princa Eduarda, znamená výhľad na spenené sivé more, na piesok na pláži, na tmavovlasú ženu, ktorá sa tu so slnečníkom v ruke prechádzala v júli 1940, v druhom roku vojny.

Chcem glóbus, ktorý by svietil, jednoducho by som po večeroch sedávala pri rozsvietenom glóbuse s červeným vínom a prstom by som objavovala svet, prechádzala by som sa vo dne a v noci,  kráčala by som po nebi a po vode ako Ježiš Kristus a vravela by som si, že v Červenom mori prepadávajú  lode piráti, po hladine rieky sv. Vavrinca plávajú ľadové kryhy a vo Vietname, sto kilometrov severne od Saigonu, vyťahujú miestni rybári z člnov nočný úlovok.

Umberto Eco mal študenta, ktorý rád zbieral starých, rozpadávajúcich sa cestovných sprievodcov o veľkých mestách a načerpal v nich toľko materiálu, že sa mu podarilo napísať knihu premenách miest v čase. Túto jeho knihu, predpokladám, že aj s pôsobivým obrazovým materiálom, by som si rada prečítala v bodkovaných šatách a už naozaj dlhovlasá  pri návšteve Neapolu v roku 2013, keď budem staršia a  v zbieraní predmetov dôslednejšia, keď budem myslieť na filmy Michelangela Antonioniho a na kučeravé hlavy žien nad ružovými kvetmi v neapolských oknách.

Po glóbuse som zatúžila aj dnes poobede, keď na mesto padla hmla, ležala som v posteli, cmúľala Preventan akut a pozorovala som bytovku za záhradou susedy. Ľudia v bytoch začali zasvecovať lampy,  zaťahovať závesy a o dvadsať minút  už svietila celá bytovka. Chcela som v januárovej hmle otáčať glóbus, pozerať si krajiny ako pohľadnice na vŕzgajúcom stojane a dovoliť mestám, aby zanechávali v mojej predstavivosti stopy. Cítiť smútok pri pohľade na Kábul, ktorému sa kedysi hovorilo Viedeň východu, cítiť dobrodružstvo pri pohľade na ostrov Honšú, cítiť minulosť a prítomnosť, počúvať svoje myšlienky a tiché tikanie čiernych hodiniek na zápästí.

 

budapest

anna

veronika

katedra biológie

Baťa

 

Veľa času trávim s Kieślowskim, myslím na jeho kockovanú košeľu, na jeho modré oči a som mu vďačná za svet, ktorý stvoril, za to, že môžem so zatrpknutým sudcom a s modelkou Valentine sedieť  v Ženeve pri hruškovici a pozerať sa ako zapadá slnko, ako sa v jazere trblieta voda, som mu vďačná, že pri nás môže sedieť aj štíhla Rita s dlhým vyplazeným jazykom, že som súčasťou hlbokého, nedopovedaného filmu a  môžem pozorovať rozpor medzi mladosťou a starobou.

Moja myseľ je už tretí deň veľmi pokojná, pijem čaj, ležím v posteli, počúvam hlasy a pohyby, spím a pozerám filmy. Sníva sa mi o vtákoch vo vitrínach na katedre biológie, o autobuse v Budapešti, v ktorom som som v novembri  stála a telefónom fotila pohybujúcu sa ulicu, sníva sa mi o strachu, o starých knihách a fotkách v nich. O cestách a krajinách, o láske a o slovách ako sú tieto:

Keď nastane zima a udierajú čoraz väčšie mrazy, dokonca aj dym, stúpajúci z komínov susedných domov možno nazvať filozofujúcim. Vidím, ako stúpajúc pohybuje perami a rozpráva ľahostajnému nebu o našej osamelosti, o našich utrápených mysliach a vášňach, ktoré pred sebou navzájom tajíme, o zázraku a bolesti našej smrteľnosti a o tom, že jedného dňa z tejto zeme zmizneme."

 

Charles Simic

 

+ Charles Simic: Zimní filozofi

+ Krzysztof Kieślowski: Tri farby: červená

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Neumytý, neoholený, hladný. Po troch dňoch na fronte chce OLIVER VALENTOVIČ len teplú sprchu, pivo a pizzu. Pomáha pri irackom Mosule.

KOMENTÁRE

Koaličný Kotleba? Smer sa už vôbec nehanbí

Snaha kontrolovať moc je natoľko prioritná, že všetko ostatné ide bokom.

DOMOV

Najviac mladých Slovákov podporuje podľa štúdie extrémistov

S nenávisťou na webe sa stretáva 84 percent.


Už ste čítali?