Zásahy do krajiny

Autor: Anna Strachan | 18.1.2011 o 0:50 | (upravené 18.1.2011 o 2:06) Karma článku: 6.83 | Prečítané  1444-krát

Už dlho túžim niečo zbierať, na jar začínam s herbármi, v hrubých knihách suším podbeľ a nezábudky, v októbri sú to zase javorové listy, ktoré položím na papier, obkreslím ceruzkou a prilepím k nim mapu krásnej hrdej Kanady. Ceruzkou robím do krajiny na mape zásahy, bodka vo východnej časti krajiny znamená malé mesto v Quebecu s farebným opadaným lístím na verandách domov, husľový kľúč nakreslený ešte východnejšie znamená kaviareň v štýle Art deco v prístavnom mestečku na Ostrove princa Eduarda, znamená výhľad na spenené sivé more, na piesok na pláži, na tmavovlasú ženu, ktorá sa tu so slnečníkom v ruke prechádzala v júli 1940, v druhom roku vojny.

Chcem glóbus, ktorý by svietil, jednoducho by som po večeroch sedávala pri rozsvietenom glóbuse s červeným vínom a prstom by som objavovala svet, prechádzala by som sa vo dne a v noci,  kráčala by som po nebi a po vode ako Ježiš Kristus a vravela by som si, že v Červenom mori prepadávajú  lode piráti, po hladine rieky sv. Vavrinca plávajú ľadové kryhy a vo Vietname, sto kilometrov severne od Saigonu, vyťahujú miestni rybári z člnov nočný úlovok.

Umberto Eco mal študenta, ktorý rád zbieral starých, rozpadávajúcich sa cestovných sprievodcov o veľkých mestách a načerpal v nich toľko materiálu, že sa mu podarilo napísať knihu premenách miest v čase. Túto jeho knihu, predpokladám, že aj s pôsobivým obrazovým materiálom, by som si rada prečítala v bodkovaných šatách a už naozaj dlhovlasá  pri návšteve Neapolu v roku 2013, keď budem staršia a  v zbieraní predmetov dôslednejšia, keď budem myslieť na filmy Michelangela Antonioniho a na kučeravé hlavy žien nad ružovými kvetmi v neapolských oknách.

Po glóbuse som zatúžila aj dnes poobede, keď na mesto padla hmla, ležala som v posteli, cmúľala Preventan akut a pozorovala som bytovku za záhradou susedy. Ľudia v bytoch začali zasvecovať lampy,  zaťahovať závesy a o dvadsať minút  už svietila celá bytovka. Chcela som v januárovej hmle otáčať glóbus, pozerať si krajiny ako pohľadnice na vŕzgajúcom stojane a dovoliť mestám, aby zanechávali v mojej predstavivosti stopy. Cítiť smútok pri pohľade na Kábul, ktorému sa kedysi hovorilo Viedeň východu, cítiť dobrodružstvo pri pohľade na ostrov Honšú, cítiť minulosť a prítomnosť, počúvať svoje myšlienky a tiché tikanie čiernych hodiniek na zápästí.

 

budapest

anna

veronika

katedra biológie

Baťa

 

Veľa času trávim s Kieślowskim, myslím na jeho kockovanú košeľu, na jeho modré oči a som mu vďačná za svet, ktorý stvoril, za to, že môžem so zatrpknutým sudcom a s modelkou Valentine sedieť  v Ženeve pri hruškovici a pozerať sa ako zapadá slnko, ako sa v jazere trblieta voda, som mu vďačná, že pri nás môže sedieť aj štíhla Rita s dlhým vyplazeným jazykom, že som súčasťou hlbokého, nedopovedaného filmu a  môžem pozorovať rozpor medzi mladosťou a starobou.

Moja myseľ je už tretí deň veľmi pokojná, pijem čaj, ležím v posteli, počúvam hlasy a pohyby, spím a pozerám filmy. Sníva sa mi o vtákoch vo vitrínach na katedre biológie, o autobuse v Budapešti, v ktorom som som v novembri  stála a telefónom fotila pohybujúcu sa ulicu, sníva sa mi o strachu, o starých knihách a fotkách v nich. O cestách a krajinách, o láske a o slovách ako sú tieto:

Keď nastane zima a udierajú čoraz väčšie mrazy, dokonca aj dym, stúpajúci z komínov susedných domov možno nazvať filozofujúcim. Vidím, ako stúpajúc pohybuje perami a rozpráva ľahostajnému nebu o našej osamelosti, o našich utrápených mysliach a vášňach, ktoré pred sebou navzájom tajíme, o zázraku a bolesti našej smrteľnosti a o tom, že jedného dňa z tejto zeme zmizneme."

 

Charles Simic

 

+ Charles Simic: Zimní filozofi

+ Krzysztof Kieślowski: Tri farby: červená

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KULTÚRA

Stano Dančiak mladší: Televízii vládnu zvlčilé časy

Čo musí obsahovať dobrý humor? Smie byť nekorektný? A ako funguje dopyt a ponuka medzi divákmi a televíziou? Aj o tom porozprával dramaturg a scenárista Stano Dančiak mladší.

PLUS

Až keď opustil Slovensko, dokázal vysloviť, že je gay

Comming out bola v jeho živote nádherná chvíľa, tvrdí Peter Karpo Prince.

KOMENTÁRE

Najväčšie ohrozenie Európskej únie pramení zvnútra

V príručke krízového riadenia pomaly dochádzajú stránky.


Už ste čítali?