Budapešť

Autor: Anna Strachan | 19.1.2011 o 18:32 | Karma článku: 9.70 | Prečítané  1996-krát

Koncom novembra, ešte pred tým než prišiel sneh, som sa v Budapešti bicyklovala, mala som chuť na srbský vermut a na pomalé pitie vína pri Dunaji, piť červené víno, keď sa stmieva, keď je svetlo žltých električiek prenikavé a nedá nám spať. Budapešť na mňa vydávila moje detstvo, istú esenciu detstva, čosi veľmi podstatné, čo som nenašla v žiadnom z veľkých stredoeurópskych miest. Spomínam si na pohyby rúk a pekný úsmev mojej sestry v reštaurácii s pokrčeným kockovaným obrusom, na hustý cigaretový dym, na kvety vo vázach.

Cez okno ozdobené silónovou záclonou sme, jediac mäso, pozorovali pohyb na ulici, život na ulici, napríklad ženu v kožušinovom kabáte ako sa nežne prihovára holubom a hádže im kusy chleba. Keď sa v sobotu večer koncom novembra v Budapešti stmievalo, nepohnuto sme stáli vedľa dvoch trabantov zaparkovaných pod stromami ozdobenými vianočnými žiarovkami, stáli sme pod novembrovými stromami bez lístia, v bezfarebnej krajine, na prázdnej ulici stúpajúcej prudko hore, na budínskej ulici s obytnými domami, s krajčírstvom a fotoateliérom lakajúcim zákazníkov vyblednutými svadobnými fotografiami a vysmiatymi detskými tvárami. Budapešť dôsledne zachováva pocit, ktorý nevyhnutne potrebujem k životu, nostalgiu, minulosť, stopy mojich predkov, odtlačky ich prstov na stenách parlamentu, stratená kvietkovaná vreckovka mojej príbuznej v metre, mamin poletujúci vlas na Námestí hrdinov.

V budínskom byte neďaleko gymnázia svätej Margaréty sa mi snívali sny s výpravou vskutku lahodiacou oku, sny o voloch plávajúcich v žltej rieke Mekong, tie horúce noci v Saigone, špicaté hory a oranžový oblúčik slnka nad čínskym mestom Yangshuo, muchy sadajúce na melóny, sny o zasadrovanom predlaktí popísanom veršami Krisztiny Tóth. Počas nocí Budapešť exotická, Budapešť moja, jemné flirtovanie dievčat v kúpeľoch Gellért, ich krásne telá, ktorými človek nemôže nebyť unesený.

Jeseň zima, 4. december 2010

 

dominika

v

buda

j

anna

milenci

bike

Moszkva tér

b

retro

n

h

 

 

Odrazy šesťdesiat wattových žiaroviek v mojom oku v nedeľu popoludní, zrak mi čítaním slabne a to som ešte veľmi mladá a ešte stojím za hriech. Žiarovky v mojom oku, nevybalený kufor, neodoslané pohľadnice ako žiariaci, vrcholný moment prichádzajúcej zimy. Pohľadnice z peštianskeho antikvariátu, Alice píše v roku 1929 svojmu milencovi o bolesti chbtice a nemožnosti odpovedať mu na jeho list, pohľadnica vypísaná ceruzkou, vypísaná po maďarsky, pri rannom čaji a vajciach uvarených na mäkko nám ju Panna Gaál prekladala do angličtiny a jej deväťročná dcéra Csenge si v tej chvíli, stojac na špičkách, napúšťala z vodovodného kohútika do plastovej fľaše vodu.

Csenge si fľašu vložila do batoha, na vetrovke si zapla zips, pobozkala mamu a šla s inými deťmi poznávať kopce v okolí Budapešti, zbierať konáre a šišky, spievať si a veselo si vykračovať. Vrátila sa, keď sme s D. stáli na Moszkva tér, keď sme si tam nekúpili ani adventný veniec, ani kyticu kvetov v celofáne, keď sme tam strávili štrnásť intímnych minút nášho života a potom nás žltá električka odviezla k rozsvieteným mostom nad krásnym modrým Dunajom.

 

Pred zotmením, 5. december 2010

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Rodák z Martina: Byť gayom na Slovensku vyžaduje odvahu

Comming out bola v jeho živote nádherná chvíľa, tvrdí Peter Karpo Prince. Dnes je ženatý, s manželom žijú v Tel Avive a rozhodli sa pre dieťa.

PLUS

Položili sme do galérie okuliare. Pomýlili si ich s umením?

Umelecké dielo si s odpadom už pomýlila nejedna upratovačka.


Už ste čítali?