Viedenské dni

Autor: Anna Strachan | 25.2.2011 o 8:41 | Karma článku: 6,64 | Prečítané:  1722x

Už tretí deň sedím v izbe pod strechou a otváram a zatváram biele okno a keď sa začne stmievať, zapálim svietniky na parapetnej doske, opriem sa o horúci radiátor a vravím T., že svietia ako hviezdy, že žmurkajú ako hviezdy, že sme šťastné dievčatá,  lebo to môžeme vidieť práve teraz, teraz,  keď na Viedňou zapadá slnko a my sme tak vysoko, že z okna nevidíme vnútorný dvor, nevidíme celkom dole , kde mestské, amsterdamsky vyzerajúce bicykle  požiera  hrdza a je tu tak dobre, že je ťažké zbehnúť dolu po tmavých schodoch popri vázach s tulipánmi,  zbehnúť  do chladu a do mesta, ktoré sa učím milovať len postupne, ktoré neustále porovnávam s Krakovom a Budapešťou a Prahou a oni vyhrávajú a ja som zo svojej nespravodlivosti nešťastná.

Čítam sprievodcov po Bulharsku s mapkami, fotkami a kresbami, priestory, ktoré napĺňajú môj život nostalgiou a plnia mi sny, ticho, vôňa viniča a medu v kláštoroch vysoko v horách, železnica z Banska do Sandanski, tunely, jablká, cigáni s krikľavobielymi zubami, smutnokrásne šokujúce mestá ako Jakoruda alebo zaprášené juhobulharské Simitli, bezprostredná blízkosť Grécka a Macedónska a Solúna a Istanbulu, modré tielko a únavou roztrasené nohy v to leto, toľko horúčavy, toľko marhúľ a vody.

 

thessaloniki

 

thessaloniki

 

Ráno otvorím okno a rukou sa dotknem mrazu, zaborím doň nechty a oči a vidím strechu a kusy, nádherné kusy modrej februárovej oblohy a potom vypijeme čaj z majoránky, čaj so zázvorom, zjeme syr, chlieb a  červené pomaranče a s citrusovými ústami sa na seba usmievame a kašleme a T. je silnejšia, už nemá horúčku a dokáže sa postaviť, milá moja, už nemáš devätnásť, prekonávanie chorôb bude čoraz zložitejšie a o päťdesiat rokov budú prudké bolesti každodennou súčasťou nášho života, už si nebudeme môcť odbehnúť do Florencie po toskánsky pocit a po pierko z holuba, ale zatiaľ, zatiaľ sme ohybné ako prútiky z vŕby, môžme sa vykloniť z okna a nazrieť iným do izieb, môžme sa tešiť na ďalšie výlety, na dlhé kráčanie po prašných slovenských cestách, na motýle, vlčie maky, na plátené batohy a hady na lúkach.

Späť, späť k povinnému písaniu diplomovej práce a k nočnému čítaniu Ingeborg Bachmannovej, slnko opäť zapadá a my spomíname na Berlín a na východné Nemecko vtedy, keď sme ešte nemali ani osemnásť rokov, na rybníky uprostred trávy, na drevené skokanské mostíky a  na pastelové plavky, na mŕtve dediny plné domov uprostred leta, na krajinu, ktorá páchla krvou a surovou melanchóliou. Noci v Berlíne, plač, kvetované spacáky, karavan zaparkovaný uprostred záhrady berlínskeho predmestia, brezový les a bicyklovanie, viali nám vlasy a v augustovom vzduchu sme cítili jeseň a naše spomienky už nemajú jasné kontúry, nemôžu mať, bolo to dávno a my sme o tom nevládali písať, pre seba ani pre druhých, bolo to dávno a okrem fotiek z toho neostalo nič, veď fotky sú nanič, keď nie sú slová. To ma naučil Franz Kafka a ja mu za to ďakujem.

O pol jednej ráno si oblečiem sveter a prejdem do kuchyne dopiť fľašu vína. Je tu ticho, víno je trpké, na stole vo váze kytica žltých ruží. Ešte niekoľko hodín a budeme tu variť kávu a peniť mlieko a trieskať skrinkami a čítať a písať a spať a umývať si vlasy s nevyslovenými slovami Ingeborg Bachmannovej na perách:

„Niet nič krajšieho pod slnkom ako byť pod slnkom..."

 

thessaloniki

 

 

+ Nostalgia za Viedňou

+ obrázky: Thessaloniki

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Neumytý, neoholený, hladný. Po troch dňoch na fronte chce OLIVER VALENTOVIČ len teplú sprchu, pivo a pizzu. Pomáha pri irackom Mosule.

KOMENTÁRE

Koaličný Kotleba? Smer sa už vôbec nehanbí

Snaha kontrolovať moc je natoľko prioritná, že všetko ostatné ide bokom.

DOMOV

Najviac mladých Slovákov podporuje podľa štúdie extrémistov

S nenávisťou na webe sa stretáva 84 percent.


Už ste čítali?