reklama
Miesto pre vašu tvorbu. Staňte sa súčasťou komunity
Anna Strachan

Anna Strachan

Bloger 
  • Počet článkov:  443
  •  | 
  • Páči sa:  1x

"Načo cestovať? Súmraky sú všade rovnaké.Vari cesty vytvárajú pocit slobody? Ja takýto pocit, Andrej, zažívam keď sa veziem električkou z Westbahnhofu do Schönbrunnu, a to oveľa intenzívnejšie ako niekto, kto cestuje z Viedne do Paríža. Lebo ak nespoznáš nadšenie z obyčajnej prechádzky Ringom, tak ho nenájdeš ani na konci sveta." Dragan Velikić Zoznam autorových rubrík:  familiarishoreodkazovanietripsvlnyBG365súkromnénezaradené

reklama

hore

.glamour

Anna Strachan

.glamour

Tak sa mi vidí, že to, čo nedávno tak bolelo, tú stŕpnutú hrozbu, ktorá  sa vo mne majstrovsky poprehŕňala a vylepila mi, vylepila mojej duši zasnežilo kolačkovským snehom a staroľubovnianskou srieňou na stromoch a na listoch a na tráve, ktorá by mohla mať farbu hrachu, no nemá, ktorá mi mohla obstojne ublížiť - lebo vie o zraniteľnosti môjho vnútra, čo sa tak rado potĺka spodinou čohokoľvek, čo oceňuje vnímanie a dávanie sa, lebo vie o mojej duši, ktorá býva v citových sraboch a potom putuje a je dieťaťom pôdy, preto tá tráva, preto tá srieň, preto spanie u Veroniky na dlážkach, pri husľovej hudbe, mysliac - cítiac - prežívajúc, že toto malé, čo nemá názov je šťastím, že sentimentálnosť uniká a je tu poetika a jablká rozsypané na dlážke a goralská dedina a možno naľavo rusnácka a možno ty si bol tam, určite si bol a absolútne si sa nechoval striedmo, dával si sa, postrieľaľ si ma, bola som špinavá a tvoja, tvoja v tebe a ty si sa dotýkal Veroniky v kvetoch, v kokosovej žuvačke, lebo ty vieš, aká to je - a ak nevieš, Marek ti povie, celé ti to porozpráva; anniversary ~ anniversary, som vyučená útulná burička, mlčiaca a pozorujúca, ty kokso, ale bol si, prišiel si, ty uchvátený mnou

  • 18. dec 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 856x
  • 6
Celebrate

Anna Strachan

Celebrate

Je niečo po pol siedmej, Krpec sedí v šere, ktoré vytvára malé svetielko a píše niečo na papier, pýtam sa ho, či mu nechýba niečo ku sťastiu a on, že nie. Občas zakašle, pritiahne si vyššie deku a svetlo odrážajúce sa z farebných stien vytvára v jeho vlasoch ryšavosť, vivat cinnamon a potom ich necháva, necháva ich tak, nech sú ako lesklý gaštan kotúľajúci sa po suchom chodníku.

  • 26. nov 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 228x
  • 3
Takáto

Anna Strachan

Takáto

Opäť sa ponárame do tej istej hudby, rovnako, tak ako obvykle, cítime niečí jelení dych, voňavé ruky kaderníčky, oddelenie pre bolesť v duší je plné, ale to ešte nepoznáme jeho rozmery. Možno stojíš v  mojej opozícii, možno sedíš oproti mne a čakáš, kedy natrafíš na môj pohľad, ničím ma nepečiatkuješ, tvoje opojenie mnou nie je oplzlé, sleduješ ma, kúsok po kúsku a som tu ja, som tu takáto, muchotrávka s bodkami na duši, hnisajú, mokvajú, vyrež mi ich, ak sa dá.

  • 11. nov 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 383x
  • 7
Vyjadriť sa

Anna Strachan

Vyjadriť sa

Budím sa sterilná, sterilita neviem čoho, prázdna, skrotená chvením žalúdka, zakrúcam sa hlbšie a hlbšie do nepoškvrnených perín, áno, áno sú také biele, také vyhriate, na stole Ulysses, tvoj Ulysses James Joyce, tak ma pochváľ, povzbuď ma, zdvihni z rakvy svoje írske smradľavé kosti a niečo povedz, je mi ťažko, James, odosielam, odosielam toto leto, posielam ho preč, loptu aj lehátko.

  • 23. sep 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 528x
  • 2
Mliečny kúpeľ

Anna Strachan

Mliečny kúpeľ

Dosť prší, teraz je to príjemné, chladiace, nepríčetne príjemné ako vodový nanuk. Keď prší, voda vo vani rýchlo chladne a pena klesá, nezakalene sa ničí a nepočká na ľudské čľapkanie. Zapenenou nohou sa hrám s batéroiu, vôbec nič nepoháňam, len plyniem, len mám pohnútky drgať do kvapiek, čo kvápu a kvápu, chcem meniť ich trasu svojou (akoby) podnapitou nohou. Podnapité počerné nohy vedia byť nebezpečné, ale práve tieto sú rozumné. Vo vnútri mi popŕcha. Som zamknutá v tejto kúpeľni, nedostupná, nemiestna v tom, koľko vody si dovolím napustiť, koľko peny vyrobiť, koľko minút blokovať tento priestor. Oslavujem nerecenziu teba vo mne. Si príjemný a popritom ma osekávaš. Velebím pozornosť, pozeranie sa. Dovolujem vlasom rozmáhať sa, cítim vôľu zneuctiť prototyp plytkého žitia, preto prežívam bojovnosť, snahu niekoho plieniť, pražiť, usmrcovať. Usmrcovať mňa.

  • 30. júl 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 462x
  • 1
reklama
Grimasa

Anna Strachan

Grimasa

Hrmí a bude búrka. Krúpy nám spôsobia drobné rany na tele, ak budeme utekať pomedzi dážď. Budeme chcieť rýchlo zbaliť záhradnú sprchu, obrus na stole, odnesieme vázu s turčiakmi, pozbierame uteráky a kojenecké ponožky, čo vonku schnú. (Prečo) dávaš a potom zoberieš (?). Zdá sa, že v mojej duši vybuchla jadrová bomba, tajná zbraň Severokórejcov, som verná(?), na srdce si ma zavesil závažie. Keď si ho vešal, vedel si, že ho unesiem, ale - ale - ale. Krúpy, obloha, nebesá, polohrubá múka na tamtej podlahe, vajcia v koláči, pečenie, leto, upokojujúca Angelika, mixér, tie záclony, vraj v bolesti rastieme.

  • 22. júl 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 052x
  • 3
11/7/06, 22:23

Anna Strachan

11/7/06, 22:23

Núkali jej, aby šla za mužom do Indie, aby to tam videla a aby sa potom s mužom vrátili spolu späť. Milšia je jej dedina, stačí jej vyjsť pred les, potom doň, zatvoriť oči a rozoznávať, vťahovať do pľúc vzduch, prítulne si ho tam pchať, nechať ho, aby blúdil vlasmi a dal mi výživu, slnečný lesk. Vie to. Cíti hubové ovzdušie, cíti ovzdušie byliniek a materinej dúšky. Jej vidiek.

  • 11. júl 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 129x
  • 6
Grow up

Anna Strachan

Grow up

Teraz som si skoro vypichla oko. Hrá hudba, husľová, akoby z rázovitej obce. Prskám vlhkými uterákmi, ako ma to kedysi učila mama a vešiam ich vedľa krikľavoazúrových ponožiek, ponožky vedľa modrého trička. Hľadám vhodnú polohu pre sušiak, aby ho neopršalo, aby si poetka, čo by náhodou išla okolo povedala, že aké materské. Psovi som uvarila kožky z kuraciny, opláchla mu misku, opila ho čistou vodou z vodovodu.

  • 6. máj 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 532x
  • 7
Marginálie

Anna Strachan

Marginálie

Kĺzali by sme sa na žiletke, počúvali pesničky po nemecky a boli by sme navzájom otvorení do špiku kostí. Stali by sme sa vodou, premenili sa na tehlu v komíne a nechali sa rezať motorovou pílou - nachvíľu by sme boli smrekovým drevom. Kráčali by sme k sebe, od seba, k TEBE, bdeli a cez noc normálne spali, mali by sme predstavy o tomto storočí, o tom dni a s tebou by som si hovorila : nemám koniec. Kopali by sme do futbalovej lopty, hrali sa badminton, o polnoci žuvali grilovanú hovädzinu a spievali trávnice. Pozri sa na brezu. Zozelenela. Pozri sa na mňa. Rastiem. Minule som ti chcela povedať, že sedieť na schodoch smerom do podkrovia a písať je bohaté, vymožitelné. Zaznamenala som to navždy, aj vírenie za sklom - oheň, fakle, hudba, mäso, pálenie záhy v mojom krku. A potom prebudenie - do noci, pokrčená plachta podo mnou, nízky strop nado mnou a cez otvorené dvere smiešne výkriky : KU-KU-RI-CE !! A ráno tiché, ráno svetlé, cesta vlhká a píla čušiaca. V pozadí hravosť U2. Tvoj deň, tvoja upokojujúca mlčanlivosť. Veď ja som len chcela, že breza má puky. Ako mušľe.

  • 1. máj 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 171x
  • 1
Nychsefa ve gam kalta nafši

Anna Strachan

Nychsefa ve gam kalta nafši

Nechystala som sa vyfukovaním vajec. Ani som sa nenaháňala piecť koláče, povysávať každého pavúka, čistila som sa pre Teba. A kvôli nemu. Vravela som, že chcem to, čo Ty, nekompromisne, úplne, aj s rizikom, že pulz môjho Izmaela, možno Mariam tak rýchlo v mojej maternici nezačujem, hoci si dám vyšpricovať uši a budem musieť odtrhnúť moju pupočnú šnúrku od tej jeho. Nechcem sentimentálnosť. Nechcem sviatočnosť, nechcem hry na mačky, na myši, na veľkonočné zajace a žlté kuriatka, čo nakládli sliepočky. Láska zanecháva stopy. Ty zanechávaš stopy, keď si žiadaš pravdivosť. Milosť. A to nádejne trhá komory aj predsiene srdca. Solí a plní nosy mazľavým sopľom. A toto je dosť povrchné opísanie situácie. nychsefa ve gam kalta nafši (moja duša zmiera túžbou) Nechcem pre seba, nežiadam si, len pre neho. Odovzdávam ti ho s dôverou.

  • 14. apr 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 148x
  • 1
reklama
Trhliny

Anna Strachan

Trhliny

Keby teraz takto nesvietilo slnko, čo zachádza, vymyslela by som si niečo iné. Nečakala som, že ti to takto poviem, neočakávala som tvoje predpoklady, ktoré ja nepoznám, ale nepochybujem, že sú správne. Pozri sa do môjho brucha a uvidíš. Nadýchni sa z mojich pľúcnych mechúrikov a vypraž si volské oko na ľavej obličkovej panvičke. Ak hovorím o volských okách, myslím tým tento apríl, keď snežilo - skromne, trošku s obavami, ale na rovnej čiare. Sleduješ, viem, že ma sleduješ a vôbec, dnes som nadvýživená struna.

  • 6. apr 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 236x
  • 6
Z nepohody vysmiata

Anna Strachan

Z nepohody vysmiata

6/03/06 Vonku je tma. Ležím v posteli, nerátam nijaké ovečky, nikdy som ich nerátala, len ležím v suchom teple obklopená nocou, paplónom a vankúšmi. Zosúvam hlavu až pod ne, ukladám si ju na plachtu a zacítim svoju bezbrannosť a večnosť. Myslím na nápady, na pokrčené myšlienky, na duševnú plynatosť, na zatiahnuté žalúzie, nejde cez ne svetlo lámp, na rozloženie prežitého dňa a tak hľadám prepojenia.

  • 7. mar 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 678x
  • 8
Moja si táto modlitba

Anna Strachan

Moja si táto modlitba

Som tu, aby sme sa videli. Aby sme spolu vyplnili možnú prázdnotu. Tú číhačku, ako jej vravím. Aby sme neboli len šikovnými, uhľadenými tak veľmi rozumovými s nevyrovnanými emóciami. Toto je miesto prázdnoty. Toto je miesto, o ktoré sa bije /všetci to cítime/. Vždy sa oň bojovalo. V každom človeku.

  • 6. feb 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 557x
  • 9
Moja armáda

Anna Strachan

Moja armáda

Máme chuť kričať, na vás, z hĺbky našej podsaty a mať pritom zatvorené oči. Kričať bez hnevu. Asi vrúcne. Ráno listujeme novinami, je to takmer ako v afektovaných amerických filmoch, len tváre bojovníkov sú skutočné. Možno vzdialené. Ešte blízke. Príliš zakvačené do každého pohybu tela a duše tých, ktorí sú s nimi prepojení. Zblížení. Situácie v nás vyvolávajú emócie. Nikto ich nevie pomenovať, úplne charakterizovať. Vo mne ich vytlačené tváre v načuchrených novinách vyvolávajú nemý výkrik. Prekvapenie. Povzdych duše, ktorá tú bolesť ani nemôže pochopiť, lebo s ňou nie je bytostne stotožnená. Prepojená určitým vzťahom. Pripomína mi naliehavé prosenie Zuzany Navarovej v skladbe A Deus. Uslzenú tvár Natalie Portmann v Closer. Zanedbaný kostol s mŕtvym vtákom na dlážke v ČR.

  • 25. jan 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 228x
  • 2
Kladnosť zmrznutých členkov

Anna Strachan

Kladnosť zmrznutých členkov

Možno sa cítiš unavene, duševne ospalo. Lístie je na zemi a možno je hlúpe stále o ňom písať. Možno je hlúpe stále spomínať hmlu pripomínajúcu rozmazanosť tvojho pohľadu od sĺz alebo od očných kvapiek určených na dezinfekciu. A možno sa mi to páči. Cítiš sa sama, pretože nevieš, prečo obchádzaš ten taxík, je úplne zadarmo, nevboríš si zadok do nekomfortného útulného sedadla, ale ideš cez rieku, možno malú, možno studenú a nepríjemnú pre tvoje dievčenské členky; cez rieku, nad ktorou nevidíš most a stavebné povolenie naň nikto nikomu nevydá. Pýtaš sa, že prečo, oni, že preto a do toho hrá saxofón a škriekajú biele čajky. Samozrejme v tvojej  fantastickej hlave. Počúvaj, teraz ti vravím, tu ti vravím, a pozeraj sa na mňa. Nemôžeš sa utopiť, to nie, veď tvoje členky budú posilnené. Tou zimou. Tou nepríjemnosťou. Tými rybami, tými jesetermi, pancierničkami elegans, sardinkami a žabami. Je postmoderná doba, v malej rieke nájdeš všetko. Viem, veď ti rozumiem, hej, môžeš sa pritúliť, hej, vravím, že ti rozumiem. Ale nie je ťažkosť krásna? Nie je senzačné, keď dokážeš dobehnúť náročný cieľ?

  • 9. nov 2005
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 583x
  • 9
reklama
cik

Anna Strachan

cik

Pachtí mi za pravým uchom praskot vlašských orechov. Ležia si jeden na druhom, podobné ako vajce vajcu vo veľkom košíku. Mama si ich pripravuje na koláče, to preto tak príjemne pukajú. Za oknom drgajú do seba hojdavým klesaním vo vetre, vraj zo stromov, na betón suché listy. Chce sa mi spať. Drgajúce listy ma odjakživa uspávali. A s nimi pesničky z rádia Devín a žeravý radiátor za hlavou. Pozerám na hodinky a vravím si: ale ešte ti netreba ísť spať. Byť za noci listom a drgať sa s ostatnými. Jazdiť na oranžovom chvoste líšky a šepkať jej: hijó, koník malý… Jem koláčiky starej mamy a odrazu viem, ako chutí hodváb. Hodváb musí byť z vlašských orechov. Takýto. Cukrovitý. Mäkký. Hodváb je len tvojím kúskom. Možno toto je môj sen, lebo si myslím, že som zaspala. Chápeš. Vyletela do výšok a prichytila sa ako niekomu rozprávam: no ty sa máš, tebe sa dobre ciká, aj v tomto hlbokom snehu, lebo tebe sa stačí postaviť, jantárovožltým prúdom urobiť do tohoto snehu dierku a potom sa otriasť. No pamätaj, mi dievčatá sa neotriasame. My si musíme kľuknúť a ja si väčšinou ocikám topánky. Aj šnúrky. Ale ty túto náročnosť nepochopíš, lebo vy chlapci ste takí. No mám ťa rada, aj iných chlapcov, lebo

  • 26. okt 2005
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 091x
  • 6
Nebiarovi a synovi

Anna Strachan

Nebiarovi a synovi

Zabudla som. Správne. Zamotaná v kráse, opantaná výpotkami ženšenubroskyne kráčam s tebou. Ale nevnímam ťa. Nepočúvam, čo mi hovoríš a ty si aj tak láskavý. Neskrývaš sa a neunikáš (ako ja ). Som povznesená a núka sa mi – buď nadnesená. Ukázal si sa mi dnes. A ja som si hovorila – cítim jesenný dym. A výzvu ranej jesene v ňom. Milá výzva a trochu šedivá. Ako hmla, čo klesá a vytvára šepot vtákov nad jazerom. Zbieram triesky dreva, ukladám ich a ukladám, naše zviera s dlhým jazykom mi líže uši a na stanici píska vlak. Ľudia kráčajúci okolo pozerajú. Chlapec v rozmedzí 14 – 17 rokov nám kladie do schránky čerstvý Kauflandleták. V žalúdku mi vadí acidofilné mlieko. Aj v ňom ťa vidím. Georgíny sa chvejú. Muškáty sa skláňajú. Letí, letí okolo Zuzka na bicykli. Pripravujeme sa na jeseň. Možno aj na blízky vzostup plynu o 20%. Chystáme si teplé paplóny. Ukladáme na koláč jabĺčka. Zapaľujeme sviečky a inak je tma. Malé ohne. Len medzi nami.  Letím, letím na bicykli ja. Maľujem kolesami osmičky. Nebo ako zákvas sa sfarbuje. Tak všelijako. Deti hádžu do koruny stromu palice. Aby skĺzli na zem gaštany. Za oknami zažínajú lampy. Lampy rôznych druhov. Iste aj z Ikey. Majú tam vraj zľavy. – to

  • 21. sep 2005
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 348x
  • 10
Rovnobežky

Anna Strachan

Rovnobežky

…………………………………upratovala som si . Vo veciach na dne osobných dôležitostí. Sedela som, počúvala Evitu a sprevádzali ma kľudné spomienky. Našla som neodoslané listy. Veselé. Vtipné. Láskavé. Smutné. Sebaľútostivé /hanbím sa/. Našla som náramok z amerických korálok na klobúkovej gumke. Farebné obálky. Knižku poviedok Tenessseeho Williamsa. Katalóg Petzl s básničkami.

  • 30. jún 2005
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 227x
  • 5
Drahý Nebiar, toto je všetko, čo ti viem dnes dať

Anna Strachan

Drahý Nebiar, toto je všetko, čo ti viem dnes dať

Nechcem hovoriť ako dlho (ho mám rada), lebo sa mi nechce odhadovať. A Ty to vieš najlepšie.  Zvykneš ma očariť malými podstatnosťami stvorenstva. Presne takými, ako dnešný nehustý dážď dopĺňajúci oblaky a záblesk slnka na východe. Tak by som si to predstavovala v trópoch.  Ale k veci (to bolo určité zadkolezectvo na úvod, ak by som bola ďalej subjektívne mrzká:)

  • 11. jún 2005
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 133x
  • 13
Čo by som ti povedala na streche v juhoamerickom meste

Anna Strachan

Čo by som ti povedala na streche v juhoamerickom meste

Mala som oblečenú veľmi dlhú sukňu, ktorá zbierala povrchovú špinu z neasfaltových ciest a pripomínali mi šuchot šiat alžbetínskych žien – presne taký, ako v srdcu ťažkopádnych filmoch.

  • 7. jún 2005
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 609x
  • 4
reklama
SkryťZatvoriť reklamu