Anna Strachan
.glamour
Tak sa mi vidí, že to, čo nedávno tak bolelo, tú stŕpnutú hrozbu, ktorá sa vo mne majstrovsky poprehŕňala a vylepila mi, vylepila mojej duši zasnežilo kolačkovským snehom a staroľubovnianskou srieňou na stromoch a na listoch a na tráve, ktorá by mohla mať farbu hrachu, no nemá, ktorá mi mohla obstojne ublížiť - lebo vie o zraniteľnosti môjho vnútra, čo sa tak rado potĺka spodinou čohokoľvek, čo oceňuje vnímanie a dávanie sa, lebo vie o mojej duši, ktorá býva v citových sraboch a potom putuje a je dieťaťom pôdy, preto tá tráva, preto tá srieň, preto spanie u Veroniky na dlážkach, pri husľovej hudbe, mysliac - cítiac - prežívajúc, že toto malé, čo nemá názov je šťastím, že sentimentálnosť uniká a je tu poetika a jablká rozsypané na dlážke a goralská dedina a možno naľavo rusnácka a možno ty si bol tam, určite si bol a absolútne si sa nechoval striedmo, dával si sa, postrieľaľ si ma, bola som špinavá a tvoja, tvoja v tebe a ty si sa dotýkal Veroniky v kvetoch, v kokosovej žuvačke, lebo ty vieš, aká to je - a ak nevieš, Marek ti povie, celé ti to porozpráva; anniversary ~ anniversary, som vyučená útulná burička, mlčiaca a pozorujúca, ty kokso, ale bol si, prišiel si, ty uchvátený mnou