reklama
Miesto pre vašu tvorbu. Staňte sa súčasťou komunity
Anna Strachan

Anna Strachan

Bloger 
  • Počet článkov:  443
  •  | 
  • Páči sa:  1x

"Načo cestovať? Súmraky sú všade rovnaké.Vari cesty vytvárajú pocit slobody? Ja takýto pocit, Andrej, zažívam keď sa veziem električkou z Westbahnhofu do Schönbrunnu, a to oveľa intenzívnejšie ako niekto, kto cestuje z Viedne do Paríža. Lebo ak nespoznáš nadšenie z obyčajnej prechádzky Ringom, tak ho nenájdeš ani na konci sveta." Dragan Velikić Zoznam autorových rubrík:  familiarishoreodkazovanietripsvlnyBG365súkromnénezaradené

reklama

odkazovanie

Selfportrait

Anna Strachan

Selfportrait

Niekoľkokrát sme sa prešli po mestách tu, sediac v aute s automatickou prevodovkou sme uviazli v zápche, niekoľko minút, dvadsať, polhodina, trištvrte, pozerala som sa vtedy z okna, na úzku cestu, na vlak pred tunelom, na veveričku, ktorá vybehla na strom a potom zmizla v jeho korune. Jedli sme piškóty poliate čokoládou, modrooká medička mi hovorila o tom, čo by chcela robiť, ako by to chcela, že ju to napĺňa, že práca lekárky, že to je pre ňu. Predstavila som si ju v bielom plášti ako stojí nad kojencom s fonendoskopom okolo krku, ako tam stojí s perom vo vrecku a vyšetruje vreštiaceho kojenca, ako sa mu pomaly a nežne prihovára, pekné nahé dieťa s plienkou na zadku. Vždy som si hovorila, že malé deti sú najkrajšie nahé, že ich telo je dokonalosť.

  • 27. jún 2009
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 558x
  • 4
Chystať sa na koktailový večer

Anna Strachan

Chystať sa na koktailový večer

Kúpila som si kávu tri v jednom, prichádzala búrka, listy na gaštanoch šuchotali, padali na zem. Zmrzlinár v bielej čiapke pod gaštanom musel odniesť plastové stoličky do bezpečia, zatesniť dvere, v obchode rozsvietili neónky. Bola som rada. Tomu všetkému. Správam z Dublinu. Po stopách Jamesa Joycea.

  • 7. aug 2007
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 769x
  • 15
Hmla

Anna Strachan

Hmla

Na Sicílii by mohlo byť teplo. Teraz, viem to. Mohlo by byť všetko iné, ale nie je, je to akurátne, lebo sa tu učí matematika a biológia, moja bieloruská literatúra je na dnes closed, taká tabuľka na dverách zo skla a keď tam vojdete, zazvoní zvonček, predavačka sa postaví, usmeje sa, odloží nejaké čítanie, možno sa neusmeje, možno len zavrčí, chceme, aby takí boli, aby boli milí, presne tak ako v našom mäsiarstve, kde dostanete všetko, krkovička, karé, šunka z morky, predavačky silné, zástery, retiazky so znameniami zverokruhu na krku.

  • 15. jún 2007
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 006x
  • 3
Článok pod perinou

Anna Strachan

Článok pod perinou

Chvíľu počúvam Tori Amos a potom mi lezie na nervy. Ležím v posteli, Terezka si meria teplotu, hrmí, severské prítmie, na okne narcisy, veľkonočné vajíčko nastoknuté na špilke. Máme horúčku, štípu hrdlá, mama pozerá televízor a žehlí, dážď klesá na dno zeme a ja na to pozerám z tejto mäkkej postele. Mama mi prinesie čaj a jogurt s lyžičkou. Budím sa a opakovane zaspávam, keď cikám, studená záchodová misa mi chladí zadok, zima, akákoľvek zima bolí.

  • 9. máj 2007
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 500x
  • 3
Sklo

Anna Strachan

Sklo

Cítim v prítomnosti deodorant adidas a varené víno, v tomto pohári, takto voňavé, takto plynúce s klinčekmi a s citrónom a so škoricou a s dotykmi prstov na skle, s klopkaním nechtov na skle, s tým, čo steká po sklách v uliciach, keď prší. Akoby nebol január, ale dačo iné. To je jedno čo. Učím sa. Mala by som. Počúvam Lost in words, počúvam Pink Floyd, oblizujem nanuk Casper s karamelovou náplňou a nanuk Tigo. Ako leto. Ako leto. Ako leto. Fakt.

  • 13. jan 2007
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 400x
  • 7
reklama
Zhovievavosť pod šírym nebom

Anna Strachan

Zhovievavosť pod šírym nebom

Lúpem si grapefruit ešte z Vianoc a jeho kyslosť ma frustruje, buď požehnaná láska, buď požehnaná hudba, ktorá ma teraz bližšie, bližšie uvoľňuje, zbavuješ ma mňa a robíš ma mnou a pretváraš ma a ja nemôžem dýchať, nemôžem sa smiať a smejem sa úplne, pamätáš sa, pamätáš na ovce v katedrálnom kostole(?). V kostolnom Betleheme, tie ovce sa nám zdali smiešne a my sme sa zdali starším bezbožní a neúctiví, možno a možno nie, vitráže svietili a bola zima, mohol by na nás spadnúť pilier, mohla byť vojna a držali by sme príbeh, Pierre et Luce, posvätný príbeh, ale to nie, teraz nie, smejeme sa na Betleheme prežívajúc hĺbku bytia a slamy a cigánky, ktorá spieva pod bránou už roky tie isté piesne a ide jej to, páči sa, jej v tom doma, je skvelá, je fenomenálna, pritisni si ma k sebe, tak sa mi lepšie počúva.

  • 10. jan 2007
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 509x
  • 5
Cukrovar

Anna Strachan

Cukrovar

Skautky priniesli oranžový šampón - ten, ktorý si požičali, usmievavé, pekné, učia sa lietať na padáku a ja som až doteraz počúvala ich rozmnožujúce sa zážitky, ich prvé technológie; vo vzduchu ešte chvíľu cítiť ten guláš, majoránku a bravčové mäso, cítim guláš - večeru skautov. Na našich schodoch je veľa párov ich topánok, jeden chlapec má oblečené farebné tričko s veľkými nádhernými pruhmi, pruhy ako žuvačky, farebné pruhy ako fixky, mlčiace dievča sa hrá so svojou modrou čelenkou, koľko nás je dnes v tomto dome? Koľko skokanov do háklivej diaľky? Možno by sa mi chcelo porátať všetky topánky a všetky ponožky odvádzajúce pot a napraviť všetky manžety na oblečení v tomto dome a vyjsť von, aby som sa odchýlila a pokrčila vzduch a vyplákala vzduch a bezhlavo sa zamilovala do ostnatého mrázu, bola by som v ňom pytliakom, možno by som teraz chcela od teba odskakovať ako pes od ohňa, brechať do teba, milovať ťa, ach, tak milovať.

  • 2. dec 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 412x
  • 3
Hladké rozožieranie sa

Anna Strachan

Hladké rozožieranie sa

Som navyknutá na také dni s takými myšlienkami, na jabĺčka so syndrómom bumerangu, nemal by si tvár a lícne kosti ako jabĺčka, vlastne by si nemal nič - nič ako jabĺčka, len chuť, vnútro jablka. Aké pekné boli pozostalosti, keď si telefonoval, aké mierne zamračené stmievanie sa, lipla som na tvojich slovách a potom som s Veronikou nakúpila sviečky a múku s mliekom na palacinky; zovieraš ma svojou dušou a tá moja, tá moja je drsná ako pemza a súčasne mäkká ako plyš, ty si v nej našiel zriedkavosť, sypala sa ako postrúhaný kokos.

  • 25. nov 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 404x
  • 7
Vytekám

Anna Strachan

Vytekám

Mama mi priniesla mandarínku, páči sa mi jej mierne celulitídová kožka, páči sa mi momentálne slepé nasledovanie, možno preto, že mi moc nejde, že ho neviem žiť. Slzia mi z vetra oči, konáre na stromoch si nezrozumiteľne šepkajú o pondelku, neruší ich drnčanie telefónu, ktoré tak veľmi počuť, neruší ich ani splachovanie v záchode, uzatváram detailný pomer so snehom na horách, s tíšinami v kosodrevine, stretnem tam medveďa, a čo má byť?

  • 12. nov 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 938x
  • 23
Obrázky zo snehu

Anna Strachan

Obrázky zo snehu

Pripravujeme sa. Pomaly a potichu, maľujeme steny ako kožky broskyne, som unavená, nervózna a sýta. Mama otáča kolieskom na práčke, pozerám sa za okno a tam to vrie, sneh padá a točí sa, je hebký a mrazivý, rozopína sa, uvoľňuje, z pozície tohto tepla mi sneh robí dobre, dobré je jeho točivé vlnenie, topí sa na mojich hánkach, voda, zaiste voda. Máme tu neporiadok, knižky v škatuliach, poličky na poličkách, všetky izbové rastliny blízko seba, pri sebe, šmyknem sa na kvapke rozliatej farby, rozmažem ju, utriem a dômyselne si spomeniem na teba, vo vnútri mi poskakuje tvoja tvár, utieram dlážku, vysávam, včera sme s otcom tlačili kapustu, dali sme do nej aj hrozno, včera večer bolo teplejšie, nežnejšie, teraz je to iné, páči sa mi to, páči sa mi tvoja neustála tvár vo mne, toto, zima, nechcem ju ešte.

  • 3. nov 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 158x
  • 6
reklama
Nasledovanie

Anna Strachan

Nasledovanie

14/9/06 Rozmery vzťahu im šité na mieru. Hádanky, ktoré zapadajú do seba a nekomplikovane sa riešia, sú priechodné, neupchaté, návnada na nasýtenie sa, zabudnutie, natrvalo zranené niečo, maškrtíte, vychutnávajúc si delikátne horstvo, neviete, nevieto to pochopiť, hej, vy dvaja. Nemôže byť taká, aj preto sa o ňu bojím, nemôže byť takáto. Nechápete. Dobre, nič sa nedeje.

  • 17. sep 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 932x
  • 6
Wdech

Anna Strachan

Wdech

Ponúkam úplatky počasiu, uchopujem verejné ráno s georgínami, čo hýria s kýmkoľvek ochotným, usídľujú sa pravdivo a v pravde, zvýrazňujú sa brokátom septembrovej zelene, usídľujem sa v obyvateľstve, obžalovaná z nevery tomuto okamihu, sedím tu s čučoriedkovými rukami sledujúc nepretržité čašníčky, nenútenosť svetla v lampách, lampy skoro z Vietnamu, dizajn prítulnosti. Hľadám očami slová v nápojovom lístku, slová upletené zvolávajúco, Tennessee whiskey, Capa negra, Cabernet Savignon, Olmeca Blanco. Je to zvláštne, zachytávať platidlá, princípy, ktoré nepremokavo platia - plaviť sa nimi, hlbiny a plachetnice, udice, udice, gumenné čižmy s motívom akéhosi vodného vtáka, plameniak, pelikán, husi a kačice, čižmy, dlhovlasé dieťa rybára. Vadia mi tieto zdobené okná, oranžovosť - tie pomaranče, ich pramene, čo tečú a lejú sa touto planinou, nasýtená chuť fíg, omamne sladké ďatle, zrazu prepečené obľúbenou penou. Absolútne nemárnivé. Chcem tu byť a spať s láskou k tomuto jazyku. Obdobie gaštanov. September, september, znamenať a prežiť, môžno narazíš na cviklu, keby si vedel, keby si vstúpil do vnútra žemle, všade slivky a uschnutá fazuľa, plody unavených stromov. Včera

  • 6. sep 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 996x
  • 1
Vám obidvom

Anna Strachan

Vám obidvom

Včera večer sa nám pokazila práčka. Chceli sme pred dovolenkou všetkým všetko oprať, nechať prádlo blízko plota vyfúkať vetrom a to najnutnejšie vyžehliť. Kým som zaspávala, pripravovala som sa na vznetlivý deň, myslela som, že budeme vzlykať nad rozkošnou studenosťou žmýkania a za tuhej, tuhej noci som nezrozumiteľne zaspala.

  • 17. aug 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 629x
  • 0
Not easy to state the change you made

Anna Strachan

Not easy to state the change you made

Doobeda som nachvíľu ochorela. A  zrazu som chcela vidieť toľko veľa. Sestry, čo bežia svoj džoging, slnečnosť, ktorá opäť prišla tu dole - do našej záhrady, k našim kvetom a do každej vázy v tomto dome. Mala by som ležať, hriať si nohy a počúvať vlaky za otvoreným oknom - mať to okno otvorené dokorán a sledovať labilnú červenú na muškátoch, čo sa mäkko podlizuje mojej duši, mala by som sa opaľovať v podnapitých farbách večerného augustového slnka.

  • 9. aug 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 877x
  • 7
Pyžamo

Anna Strachan

Pyžamo

Ešte stále som v pyžame. Niežeby som sa celý deň flákala, niežeby som polihovala, pila slamkou farebné nápoje, niežeby som nič nerobila. To nie. Už svietilo slnko, keď som vstala. Roztiahla som prsty, skontrolovala stav v kuchyni - tie taniere sa navzájom nepoumývali, ani poháre, ani lyžičky, ale to nič, aj v kúpeľni je neporiadok, aj omrviny sú na zemi, mačka sa ukázala, pes sa hemží, počujem autá, kvety sa prehýbajú, už nechcú znášať ťarchu tmy. A pyžamo, len tak, nezamýšľam sa, prudko duševná, pomaly upratujúca, ty (ne)pravidelná bolesť, subtílne peleríny domácnosti, zlepeniny látok, bitky prachu vo vzduchu, všade dovidím na rytmické leto. Nedokážem prijímať život sangvinisticky, upratujem si poličku v skrini - tričká na tričká, sukne na sukne, moje pyžamo ma chráni, cez okno si obzerám deň, v pyžame sa prechádzam po záhrade, hľadám zemiaky, mäkko sa dávam posteli, knihe, lepím na stôl žuvačku, vyzvedám, snažím sa rozliať svetlo na vlastné uplynulé zlyhania. V pyžame ležím a myslím. Exportujem svoje slová nahor. Pes má agresívny výzor, cítim, že pred dverami je nejaký špeh, možno cudzinec, možno krajan, možno rodák, mala by som sa prezliecť, nech nedôjde k inciden

  • 28. júl 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 133x
  • 3
reklama
Perly

Anna Strachan

Perly

Dospávam pod hnedou dekou, trčia mi len palce a ramenné kĺby, počujem muchy, cítim, že je von teplo a nič neurobím s touto chvíľou. Niekedy si vravím, že spánkom uniká deň, ale teraz nie, odkopnem deku, pozriem sa do zrkadla, napravím si tielko, intuitívne hľadám telefón, pretože čakám. Stále čakám a radšej nenatŕčam uši krvavým myšlienkam, zapchám si ich vatou, sledujem vlastné slzy, ich tok a potom s tým prestanem. Odchádzam spred zrkadla, bosonohá, tmavohnedá s modrou na hrudi, chcem sa ti zamiešať do práce a usmerniť tvoje rozhodnutia. Povaľujem sa bez depresie, bez ľahostajnosti, odovzdaná páľave, čupiaca v tráve, chcem vziať lekno do náručia, vyzerá priamo, správa sa milo a príjemne, keby som si ho mohla položiť na brucho a povedať mu, aby v mojom slepom čreve zapustil korene. Nasilu sa pripravujem nemyslieť, kráčanie je návnada, lahodná občas paliatívna starostlivosť o moju dušu, lepkavý med, úpenlivé augustové obilie, uplatňujem svoje právo byť mnou, držím v ruke žitie svojho života, nevyzúvam sa z problémov, na parkovisku hrá skladba leta, skladba fontány, cukrárne a zmrzliny, skomponujem tú svoju, nezapadá, ich neporozumením je prázdnou, bezobsažnou.

  • 23. júl 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 963x
  • 2
Kým pôjdeme zaspávať

Anna Strachan

Kým pôjdeme zaspávať

Piesok bol posolený, hebký a príjemný. Zmyselne som ním precitla, špiniac si nohy, utekajúc za volejbalovou loptou, oslepená žiarením slnka. Tričko Jesus is my homeboy sa mi na bruchu pokrčilo, prilepilo sa na telo, obsah nápisu sa zvykne ku mne pritúliť. Trieskali do lopty, prášili pieskom, odišla som si oddýchnuť nemo rozhodnutá: na dnes stačilo, športovci. Bosonohá som zišla na Plážové kúpalisko, popri letnom hluku, popri kolesách na plávanie vo farbách priesvitne červenej, žltej so žabkami, modrej s vanilkovými krúžkami. Rozprestrela som svoj skelet na skaly žuvajúc chutné pozeranie sa na hrebeň Nízkych Tatier, na hladinu, na Choč, spoza borovice trčal aj Baníkov. Ľudia si myslia, že človek je smutný, keď uvažuje. Vkladá sa do plochých skál, do motorových člnov, do udíc rybárov, do vibrujúcich - do šumiacich - do jednoduchých rozhovorov o hmatateľných kusoch života. A potom na to nezabudne. Vrieskam jemnosťou, ticho, až plačky, mlčím pokojná. Jesus is my homeboy.

  • 18. júl 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 152x
  • 2
Lebka húka

Anna Strachan

Lebka húka

Mama na týždeň odišla, tak si tu gazd(ink)ujeme sami, prikyvovala som hlavou a snažila sa zapamätať : áno, áno, pozerám ti do svalov očí, tak si to hádam budem pamätať. Tu hore nie sme zvyknutí na takéto teplo, bolí nás hlava, radšej zostávame v chlade medzi hrubými múrmi domu a občas sa vyjdeme pozrieť, ako z hadice strieka rozprášená voda, robí rastliny tmavšími a pohyblivejšími, skontrolujeme psa, či ešte žije a pokocháme sa nedávno pokoseným trávnikom. Práve mi je smutno - presne viem prečo, ale nechcem o tom viac hovoriť, leto sa ma snaží povzbudzovať svojou všakovakou energiou, ale dnes mu to nejde, lebo dnes sa dosť pretvaruje, nevládze, pretože drieme v tejto dusnote. Na takýto stav je dobré všeličo, objektívne vie každý ponúknuť svoje kecy, ja si maľujem svoju lastúru, svoju mušľu a nechcem tam nikoho. Tvrdohlavosť. Škoda, mala by si sa lepšie, však. Púšťam si Last Kiss od Pearl Jam, lebo mi ten jeho hlas robí uspávanku, reaguje na pukanie v lebke. To prejde. Ako vždy prešlo.

  • 26. jún 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 111x
  • 6
Netreba sa sťažovať

Anna Strachan

Netreba sa sťažovať

Aj my máme také leto. Vyumývala som celý dom, drhla som záchodovú misu, osprchovala sa a popri tom som myslela na hory, na bicykel, na fotenie a časopisy. Všade je hmla, okolo mňa, lebo som si pražila vajcia a zo špenátovej polievky sa dymí. Ale je to pekné, snívať nejakú predstavu o tomto mesiaci, popri tom prežívať neskorú reálnu jar a mať z toho radosť, polievať kvety, čakať na červené jahody a tešiť sa, že ja, ja nemusím kosiť, len sa budem pozerať. Suseda vyvliekla biele palóny do všetkých okien, predpokladá nepršanie, čaká vkusné dokončenie tohto dňa. Ja si myslím, že príde lejak (usudzujem podľa oblakov), mrzí ma jej zaslepenosť. Ale to nič, aspoň sa zabaví, oživí si podivný deň, neopakovateľný 10. jún 2006, i keď radšej by sa dotýkala mora. Prišiel oco. Vravím mu : Aj mne daj žuvačku, aj ja chcem mať pekné zuby.

  • 10. jún 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 987x
  • 4
Zlatá rybka

Anna Strachan

Zlatá rybka

Petra mi rozbalila cukríky. Kokosové, aj ružové. Odchádzala som rýchlym krokom, vrtela som vlasmi, aby som sa s tebou mohla stretnúť, v našich slovách, v slabikách, v tom, ako ťa vnímam a ty mňa. Chodila som po ceste, využívajúc prítomný čas, sama v sebe, sama popri aute, aby som mohla myslieť na byty, na ich balkóny, naťahovať krk a hľadať ženu, ktorá v teplákoch kľučí pod rozfúkanými nohavicami a fajčí svoju cigaretu. Všimol si si ju, vtedy pri stanici, keď sme na preliezke vyseli ako netopiere. Mraky mi šklbali oči, hory sviežo šuchotali, smiali sa mi, aj lúka pred nimi, akási materská, úpenlivá, dávala istotu generácie - že aj budúci rok v marci počne šalvie a v máji sa jej narodia. Hrala som sa s vlnou a vytvárala svoj typ slovenčiny. Asi som príliš unavená, aby som dokázala byť hlboká. Nefúkať do vetra táraniny, oberať kvety z poľa, prežúvať vírusy, čo letia vzduchom. Som ticho - aké obľúbené, všade ten šepot, literatúra, kašeľ krpatého, neviem byť dnes jazerom, neviem byť hĺbkou, len potokom - a tam zlatou rybkou. Plesk vlny, bozk vlny.* Čoskoro sa prelejem. A budem vodnatejšia. * V. Woolfová

  • 25. máj 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 025x
  • 2
reklama
SkryťZatvoriť reklamu