reklama
Miesto pre vašu tvorbu. Staňte sa súčasťou komunity
Anna Strachan

Anna Strachan

Bloger 
  • Počet článkov:  443
  •  | 
  • Páči sa:  1x

"Načo cestovať? Súmraky sú všade rovnaké.Vari cesty vytvárajú pocit slobody? Ja takýto pocit, Andrej, zažívam keď sa veziem električkou z Westbahnhofu do Schönbrunnu, a to oveľa intenzívnejšie ako niekto, kto cestuje z Viedne do Paríža. Lebo ak nespoznáš nadšenie z obyčajnej prechádzky Ringom, tak ho nenájdeš ani na konci sveta." Dragan Velikić Zoznam autorových rubrík:  familiarishoreodkazovanietripsvlnyBG365súkromnénezaradené

reklama

trips

Viedenské dni

Anna Strachan

Viedenské dni

Už tretí deň sedím v izbe pod strechou a otváram a zatváram biele okno a keď sa začne stmievať, zapálim svietniky na parapetnej doske, opriem sa o horúci radiátor a vravím T., že svietia ako hviezdy, že žmurkajú ako hviezdy, že sme šťastné dievčatá, lebo to môžeme vidieť práve teraz, teraz, keď na Viedňou zapadá slnko a my sme tak vysoko, že z okna nevidíme vnútorný dvor, nevidíme celkom dole , kde mestské, amsterdamsky vyzerajúce bicykle  požiera hrdza a je tu tak dobre, že je ťažké zbehnúť dolu po tmavých schodoch popri vázach s tulipánmi, zbehnúť  do chladu a do mesta, ktoré sa učím milovať len postupne, ktoré neustále porovnávam s Krakovom a Budapešťou a Prahou a oni vyhrávajú a ja som zo svojej nespravodlivosti nešťastná.

  • 25. feb 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 843x
  • 2
Budapešť

Anna Strachan

Budapešť

Koncom novembra, ešte pred tým než prišiel sneh, som sa v Budapešti bicyklovala, mala som chuť na srbský vermut a na pomalé pitie vína pri Dunaji, piť červené víno, keď sa stmieva, keď je svetlo žltých električiek prenikavé a nedá nám spať. Budapešť na mňa vydávila moje detstvo, istú esenciu detstva, čosi veľmi podstatné, čo som nenašla v žiadnom z veľkých stredoeurópskych miest. Spomínam si na pohyby rúk a pekný úsmev mojej sestry v reštaurácii s pokrčeným kockovaným obrusom, na hustý cigaretový dym, na kvety vo vázach.

  • 19. jan 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 130x
  • 28
Magická Dalmácia

Anna Strachan

Magická Dalmácia

Nebola som šokujúco otvorená, bola som slabá a unavená, problémy s expozíciou vo fotoaparáte a ich výsledky v podobe tieňov na filme sa ukázali ako obrazy mojej duše, každé ráno som sa pred piatou zobudila a mlčky čakala na hudbu budíka a v Dalmácii bolo ešte málo svetla, málo tepla, počúvali sme vlny a vietor a morbídne škriekanie  bielych čajok. Zbaliť stan a liezť a báť sa o život svoj a báť sa o životy iných, čierne tiene na mojich fotkách, absolútne presné zachytávanie krajiny, kľúčová úloha vnímania, moja nehybnosť a slabosť, tichá radosť, ktorú sme každý večer zapíjali vínom z viníc Južnej Ameriky, z tropických viníc ďalekej Austrálie.

  • 2. sep 2010
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 916x
  • 21
Bar Alabama

Anna Strachan

Bar Alabama

Z okna auta sa pozerám na nápisy obchodov, na nohy ľudí a na balkóny, dieťa vedľa mňa spieva pesničky, vyzúva si ponožky a ja mu hlasno bozkávam chodidlá. Myslím si, že by sme sa mohli stretnúť v bare Alabama na periférii Krakova, stretnutie začiatkom augusta, horúci letný deň, objednala by som si perlivú minerálku, čaj, párky s horčicou a s tmavými okuliarmi na očiach by som na teba čakala, hodinu, dve, kniha Bruna Schulza v taške, ktorú by som kvôli výhľadu z okna nevládala prečítať, obrazy bez zvuku, ľudské tváre, vtáky, jedna veverička v tmavozelenom parku, chlapec s fľašou krikľavej limonády v ruke, tu by som ťa čakala chránená, tu medzi mužmi, ktorí si prišli vypiť, zahrať na automatoch a pozrieť nejaké premakané porno. Muži s hrubými retiazkami na zápästiach zapáchajú, stále sa ku mne približujú, ale ja som neprítomná, pretože čakám na teba, nedotknú sa ma, leba ťa už vidím ako prichádzaš, vidím ako ma nevidíš, vidím ťa neprítomného, vidím ťa v každom tmavovlasom mužovi, som zamilovaná a už necítim nervozitu v žalúdku, necítim obavy, cítim veľký súkromný príbeh.

  • 31. júl 2010
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 914x
  • 7
Vyšetrovania

Anna Strachan

Vyšetrovania

Prečítala som si článok o ráne, raz večer, výčitky svedomia, že si málo všímam, že si musím všímať dôslednejšie, zapísať si aspoň pár viet o mužovi, ktorý si vo vlaku 23. marca 2010 o 06.45 pilníkoval nechty a kúsočky nechtov, prach z nechtov padal na zem a v rannom slnku bol celkom jasne rozoznateľný; pár viet o deťoch zo škôlky, ich džavot v zelených reflexných vestách, skackali po vlaku, výlet do krajského mesta, výlet do múzeí, možno sa šli pozrieť na vysušené motýle za sklom a na vypchaté, chemikáliami voňajúce medvede; pár viet o prednáške muža z Paríža, že keď povie Cézanne a Zola, tak sa mi zdá, že jazykom žongluje, že je v ňom francúzska elegancia a francúzsky cirkus, že je v ňom veľa pokoja a revolúcie.

  • 27. mar 2010
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 115x
  • 6
reklama
Praha

Anna Strachan

Praha

Uškŕňam sa nad Prahou, keď sedím v dome na vidieku, drevo je teplé, gauče sú teplé, chce sa mi na nich ležať a pozerať sa na obraz opretý o stenu, obraz mora a leta, je ako táto izba, je ako môj sen o jazere a plavkách, dievča s bielym pudlíkom na vôdzke líže zmrzlinu a ja sa k tomu vraciam, klopkám topánkami na schodoch, vyberám si, že ktorý sen, ktorý moment, je to ako víno alebo ako láska, ako umývanie hrnčekov takmer potme, príjemná práca, zurčanie vody, keramická váza s nápisom Dubrovnik, ktorú vezmem do ruky a sledujem, čo so mnou urobí, Ovídiova poézia, olivy, pohľadnica zo Záhrebu založená v knihe.

  • 14. feb 2010
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 3 273x
  • 12
Istanbul

Anna Strachan

Istanbul

Chcel si to počúvať, v poriadku, ja som pripravená, tu máš čaj, naliala som doň karamel, nech ťa osvieži sladkosťou ako zázvor, nech je ti teplo a príjemne teraz potme, sústreď sa, lebo moje rozprávanie nie je príbeh, nemá príbeh, je to len hlboko ukrytý rozruch okolo mojej duše, sú to obrazy a zmena svetla, ak nechceš, máš ešte chvíľu čas, rozmysli si to, kým sa moje myšlienky nerozrastú, kým sa po tebe nehodia a nevylákajú ťa z úkrytu.

  • 5. jan 2010
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 347x
  • 36
Twinkle, twinkle

Anna Strachan

Twinkle, twinkle

Po dňoch v horách mám vlhké nohy a skrehnuté ruky, všetkým hovorím o modrinách a podliatinách, to ten ľad, zamrznuté konáre a zamrznutý mach, aj na ňom sa šmýka, tie úzke cestičky, tie vlčie stopy, stopy diviakov okolo seníkov, tam si nachvíľu ľahnem a pospím si, dajte mi vyšívaný vankúš, ponúknite ma pečenými gaštanmi a chlebom, privolajte istanbulské mačky, tie z okolia Galatskej veže, privolajte ich a choďte, áno, choďte, nechajte nás tu, nechajte nás až kým sa neprebudíme a neuvaríme si bylinkový čaj, čaj bez medu, bez cukru, ja v kožušinách, ja bosonohá, ja apokalyptický zjav, ja a moje mačky, my a seníky, my a tušené líšky. Zdriemnem si a keď sa prebudím, nebude tejto vetrovky a týchto rukavíc, nebude preskakovania riek, cencúľov a klzkých skál, budeme tu sami vystrašení na smrť zabárať ruky hlboko do srsti mačkám, do tiel mačiek, budeme im rátať rebrá, báť sa každého pohybu a zvuku, tešiť sa, že aspoň  mesiac svieti na túto čistinu, že aspoň mesiac odhalí tých, čo kráčajú v čiapkach s nórskym vzorom s lampášmi v rukách, tých, čo kráčajú v tme, namiesto spievania šepkajú vianočné piesne a ja mám v duši cingi-lingi, cink-cink.

  • 29. dec 2009
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 729x
  • 10
November

Anna Strachan

November

Už nie je leto, už to nemôžeme robiť, nemôžeme otvárať okná a oddávať sa radostne a veselo provizórnemu prievanu, nemôžeme spať pri jazerách, ani si čokoľvek ledabolo obliekať. Už nie som sladká, nekupujem si lízanky a nenosím šatičky, listujem v knihách a nie je ma vidieť, splývam so sivou a s béžovou, s hnedou a krémovou, miznem na krídlach holubov, najradšej by som sa skamarátila s bielou husou a povedala jej: tak vzlietnime, vezmi ma preč hus, chcem byť nad vecou. Je chladno a ticho, je nevýrazne, je najlepšie ako môže byť, je november, náš mesiac. Moja predstavivosť dnes dokreslila na lúky pávy, pávy namiesto naháňajúcich sa psov, dokreslila kaštieľ a celkom anglickú Janu Eyrovú, celkom štíhlu a bledú, vôbec nie svižnú, vôbec nie zasnívanú.

  • 29. nov 2009
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 547x
  • 9
Varšava

Anna Strachan

Varšava

Nie som si istá, či bolo vhodné začínať s Varšavou, pripomínať si, čo bolo o tretej poobede a čo o pol piatej, pretože sme chceli veľmi nahlas a takmer vulgárne zutekať nad lesy, tam, kde je možné premlčať celý deň tak, že si to nikto nevšimne a nikomu to nebude čudné. Premlčať s knižkou v taške, s fotoparátom v ruke, premlčat s jedným lesklým gaštanom vo vrecku. Chceli sme tam ísť, hrajúc sa na dravé vtáky s čiernymi pierkami, mysliac si, že vidíme svet tak ako oni, že sme jednoducho nad vecou. Napriek šatám, kabátom a nie príliš teplým pančuchám sa nám zdalo, že sme pripravení, že presne to potrebujeme, veď nemôžeme byť mestskými mačkami, ktoré sa obtierajú mužom o nohy, ktoré im lížu členky, striehnu vo večernom svetle, zdôrazňujúc svoju vznešenosť. To predsa nie sme my.

  • 3. okt 2009
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 867x
  • 10
reklama
Interiér krajiny

Anna Strachan

Interiér krajiny

Chcela som povedať niečo úplne konkrétne, niečo, čo by úplne vystihlo to, čo zrazu bolo pred mojimi očami, slnko svietlo na kvety v pohári položenom na kope kníh, o iné kvety so žltými lupeňmi sa nikto nepostaral, preto zvedli, ich listy som našla na dlážke, na modrej doske stola, na vankúši v posteli. Sadla som si a poskočila na matraci, sadla som si v tričku, držiac v ruke svoj prívesok, ktorému hovorím Dejiny Európy a povedala som si presne to, čo ten, ktorý dnes odchádzal, niečo ako "tak to by sme mali" a hneď na to "a nerob žiadne neuvážené rozhodnutia."

  • 14. sep 2009
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 700x
  • 9
August

Anna Strachan

August

Sedím v kuchyni na stoličke a pozerám sa ako sa v krčahu zo skla lúhuje čaj, T. hrá na kalvíri, O. maľuje, D. si píše niečo do denníka, je dobré vnímať to, keď ešte stále prežívame intenzívne leto a  v tomto studenom dome vietor rozfukuje obrusy, zhužvané biele papiere a záclony. Treba sa pohnúť, vstať, naliať si čaj do hrnčeka, piť ho s pohľadom upretým na hrušku položenú na okne, treba sa pohnúť a narušiť teplé dni s osami poletujúcimi nad slivkami, ktoré niekedy v záhrade jeme, raňajkujeme tam so zalepenými očami, hľadiac do slnka, vychutnávajúc si kávu s mliekom, pohľad na biele lekno a pocit, ktorý v nás vyvoláva modrá obloha s malou bodkou rogala presne nad našimi hlavami.

  • 23. aug 2009
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 222x
  • 16
Pohoria lesy

Anna Strachan

Pohoria lesy

Keď sme v dome so svetlými izbami a skladáme podľa návodu biele komody, prší, prší dlho a intenzívne, obraz s plachetnicou a majákom je opretý o stenu, treba ho vziať do rúk a zavesiť nad posteľ, nech je spomienkou na americké pobrežie alebo na Grécko, nech je tu, keď prší, keď sa nad kopcom za verandou ťahá hmla, aj za lesom a potom za ďalším lesom, množstvo lesov, množstvo stromov. Mám to rada. Toto počasie. Cítim, že by som mohla mať horúčku, zvýšenú teplotu, sedím na zemi a skladám šuflík, dážď udiera do okna s vytiahnutou roletou, izba vyzerá neobývane, sterilne, chýba jej duša, kefa na vlasy položená na nočnom stolíku, pyžamo pod paplónom, holiaci strojček na umývadle v kúpeľni.

  • 12. aug 2009
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 888x
  • 10
Cyklisti

Anna Strachan

Cyklisti

Ten s dlhými vlasmi v sandáloch Teva sa nás spýtal, čo sa nám najviac páčilo, ktovie, či chcel aj počuť odpoveď, celý priebeh intenzívnych udalostí, či to nebola len slušnosť, normálna vec, opýtať sa ako bolo, keď sa stretávame krátko po ôsmej blízko kríka, ktorý v máji kvitne na bielo a ja mám na zadnom kolese na bicykli defekt, keď sa stretávame neďaleko parkoviska plného farebných áut, keď žmúrim do už stlmeného svetla a rozmýšľam ako ďaleko sú Belianske Tatry vzdušnou čiarou, čo nové v Ždiari, ako by som sa cítila v novembri v meninovom klobúku s kvetom a nedávno kúpenom žltom svetri v Tatranskej Javorine.

  • 27. júl 2009
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 4
Lilac

Anna Strachan

Lilac

Drevo nad vodou je namorené na modro, ukladám na tú modrú kamene, jem roztopené piškóty v čokoláde, v hlave je štátnicová otázka o pravlasti slovanov alebo také niečo. Teraz by som chcela niečo z Gantu, tričko s pruhmi, úzke nohavice pod kolená, veľka námornícka taška s príveskom v tvare kotvy, niečo také na niekom inom nie na mne. Rada by som sa na to len pozerala, nasnímala to očami. Sme ticho, D. sa opaľuje, ja otváram zošity, prezerám si papiere s poznámkami, veľmi by som chcela, aby sa mi stalo to, čo mame v sobotu v záhrade, aby mi tie papiere rozfúkal vietor, aby boli vo vzduchu, na hladine vody, všade.

  • 26. máj 2009
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 13
reklama
Pohľadnice by Nokia

Anna Strachan

Pohľadnice by Nokia

Bolo to tak, že som zaspala o siedmej večer a zobudila som sa o piatej ráno. Unavilo ma všeličo, voda vo fontáne, pod rozkvitnutými gaštanmi som sedela ja, dva páry a jedna stará žena so sklenými očami. Tie dva páry sa správali spočiatku približne rovnako,  zapaľovali si cigarety, čistili si biele tenisky, bozkávali sa, hladili sa po vlasoch. jeden pár potom riešil nejaký problém, dievča plakalo, hnevalo sa, kričalo, výrazne gestikulovalo. Ten druhý pár bol pokojný, rozvláčny, dievča v krátkej sukni, strieborná retiazka so srdiečkom, chlapec s prsteňom na pravej ruke, ich kĺzavé pohyby, ich hadie pohyby, ich intímnosť pod gaštanmi, na ktorú mi nevadilo pozerať sa, zdalo sa, že očakávajú pozornosť, pohľady, reakcie, tak som tam sedela, pila s fľašky vodu a premýšľala o nich.

  • 16. máj 2009
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 16
Baltik

Anna Strachan

Baltik

Cítim pod topánkami piesok, neustále, škrípe na ľade, na zamrznutých mlákach, tak tam chodíme a mení sa počasie, vlhko sa premení na dážď so snehom, sneh na ľad a mráz, kúsky snehu, padajú na kapotu svetlomodrého auta neďaleko rieky Motlawy, padajú do očí, keď dvíhame hlavy, aby sme videli tehlové domy a kostoly, fľaky bielej v uliciach, a my sme tam, sme tam, keď duje vietor a po dvadsiatich minútach v električke č.8 sme pri mori, na piesku na pláži, kráčame pomaly a potom utekáme naháňajúc čajky, kačky a labute, zatváram oči v tom chlade, v tom končiacom sa dni, cítim na tvári vodu, vlny, spenené vlny a tmavomodrú krásu Baltického mora.

  • 4. feb 2009
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 14
O svetle

Anna Strachan

O svetle

Motor auta hučí a zapadá slnko, v bazénoch s horúcou vodou ležia ľudia, z vody stúpa para a deti sa šmýkajú, iní ležia zabalení v uterákoch, driemu a čítajú knižky, tam sme nedávno boli a pišťali na tobogánoch, spali sme a sprchovali sa medzi pestrými kachličkami, červenolíci sme si fénovali vlasy, ale teraz nie, teraz zapadá slnko a na tie bazény len vidíme, vidíme na biele hory a svetlohnedé polia, cítime klamstvo, že toto by mohla byť už jar, že by sme čoskoro mohli vidieť podbeľ, ale sú to len premeny, obyčajné premeny.

  • 26. jan 2009
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 9
Čo je vo mne

Anna Strachan

Čo je vo mne

Večer je plný správ o plyne z východu, zrazu sa tu ľudia boja, boja sa chladu, boja sa bieleho chladu, ktorý je tvrdý a preniká dovnútra, noha D. tak stuhla, stuhla v topánke cestou do hôr, v horách, stála pod jedľami, jedle majú ťažké zasnežené konáre, takmer nevidíme zelenú, pichľavosť ihličia, chvost veveričky, ktorý chceme pobozkať, dotknúť sa ho, niečo s ním jednoducho urobiť.

  • 7. jan 2009
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 10
Čisto

Anna Strachan

Čisto

Pes so zlatou srsťou, v autobuse, keď mu na tú srsť svietilo studené zapadajúce slnko, štrk a popol na ceste, miesta, kde som sa v lete pozerala na medvede, miesta, kde by som na jar pískala a vravela si, že sa mi nechce zbierať podbeľ, nič, nič, že sa mi tam chce len byť, ľahnúť si na deku, z košíka vyberať bagety s paprikou, papierovými vreckovkami si utierať ústa, do koláča so šľahačkou zapichnúť vidličku, prežiť na jar sladkosť, mať lepkavé prsty.

  • 1. jan 2009
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 2
reklama
SkryťZatvoriť reklamu