Rano sedeli pri stole a malovali si oci, viecka, riasy, rozmyslala som o oblohe, ze co keby mala inu farbu a iny tvar, jedla som z ciernej misky jogurt, co symbolizuje cierna, co, co, hovorili na hodine rustiny, povedala som, ze neviem, ale zlta, zlta je slnko a ktovie co este.
Vybrat sa rano, vybrat sa prec, na chodniku papierove obrusky, obrazky modrych cucoriedok na nich, mop, ktorym sa v banke utiera dlazka, noviny Trud oprskane kavou, brzdy, hluk, sanitka, predavaju popcorn a nahrdelniky z modrych kamenov, tie ulice, piju kavu, stare zeny drzia v naruci deti s cumlami v ustach, nad vchodom do restauracie Peking svietia cervene lampy. Az do tmy takto, napisat tym, ktorych mame radi, napisat im, ze chybaju, napriklad tie prilis dlhe vlasy, tricko zelenej farby, hrube knihy a bozky.
Az do tmy takto a potom stretnut niekoho nahodou, len tak si pohovorit, ten chlapec z mesta Poznan, on a Macedonsko, aj ti, co studuju v Plovdive, naplnit popolnik, miesat slamkou lad v jahodach, posunut sa, uvolnit miesto, nezabudnut na kristalove retiazky plne svetiel, ako ten film, ano, Tri farby: modra. Niekoho nahodou stretnut, povedat ahoj a ahoj je koncom, nieco z toho zostane a nieco nie, zapnut si gombik, ked Malwina premiesa lyzickou martini, ked cmula kandizovane ovocie, vtedy si zapnut gombik a posepkat niekom do ucha, ze by som si priala Garbage a on povie, ze presne, ze presne to.
Odidu na koncert, my kracame tam, comu teraz hovorime domov, odomknem dvere, dam si dole kapucnu, na postel hodim modru ciapku, zjem jablko, vypijem horuci caj a idem spat. Myslim na tie prilis dlhe vlasy, zelene tricko, na vetu, co mi napisala Dominika:
How often do you meet the right person? ...Once.
A poviem si, ze som uz pravost stretla, vdaka za to vsetko.