V noci som jedla nanuk, zaplatila som zan, vysla som do dazda a zmokli mi nohy. Neviem, co som chcela, asi byt skromna, ked prsi, mozno si ponorit nohy do mlaky, odplut si do nej, bubliny v bublinach. Mozno som chcela , aby sa ten vratnik opat zastavil a opat sa usmial, aby sa pozdravil polsky a vypol televizor. Aby sme tam stali a ako sprosti sa na seba usmievali. Aby bolo dobre, vo vnutri, takto, prezit skromnost a mokre vlasy.
Prebudila som sa a nieco povedala. Ze nevyslo slnko, ale to vobec nevadi. Ze mi zmenili identitu a som "Ana Vlachova", ze ten docent stal na konci chodby a kyval nam, ze v televizore v supermarkete skriekali cajky.
V dazdi sa nieco meni, pohyby ladovcov hrubych kilometre.