reklama

Jeseň

Chcelo sa mi rozprávať o láske tak, že nespomenieme slovo láska, že sa jej ani nedotkneme, len si povieme o inom s láskou, sediac za stolom s vyšívaným obrusom, jedna sviečka, kytica, fľaša vína a tri, štyri poháre. Je to ako analógová spomienka na máj 2009, spomienka na sedenie v záhrade s Miloszovou abecedou v ruke, sadneš si na na tú trávu, pozrieš sa priamo do očí psovi, včela ti sadne na kúsok nahého tela, lepkavé spomienky, vlhké spomienky, jar.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (9)

Rozprávali sme tak, že sme nerozprávali, gestá a mlčanie. Uprené pohľady na nehýbateľné veci sú začiatkami, predohrami, slovami, ktoré sa formulujú, aby bolo vôbec možné vysloviť ich. Mlčali sme a pozerali sa na plnku v koláči, počúvali sme piesne, ktoré by mohli rozbehnúť niečo erotické, oblizovali sme vidličky, vyberali sme z müsli lieskové orechy a potom som mu povedala o žene a o dievčati, o tlakoch spoločnosti a zachovávaní si vlastnej tváre, o slobode a o formulovaní vlastných názorov, o vedomí, že nemôžem mať názor na všetko a potom tá veta, že mi to nevadí. Ale teraz, práve teraz, ktovie, či nevadí.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Nechcela som lásku s kyticou zabalenou v papieri ( hoci ako skonštatoval I. "niektoré situácie si vyžadujú pátos"), nechcela som ju vo vlnených rukaviciach vziať do ruky a pozrieť sa do papiera a zhíknuť a takmer zaplakať, byť uchvátená žltými ružami. Chcela som byť ďalej, sama s tou kyticou a so spomienkou na lásku, ktorá odišla a zároveň je stále tu, chcela som odomknúť dvere domu, hodiť na stôl zväzok kľúčov, rozopnúť si gombíky na kabáte, podísť k oknu, rozbaliť kyticu, hodiť na zem papier a s kvetmi v ruke dlho stáť pri okne, potme, sama, ja a kytica, ja a láska.

Šli sme ulicou, keď na cestu padali lesklé gaštany a práve zatvárali stánok s rýchlym občerstvením, šli sme a držali sa za ruky, ruky ako sponky, nie ako magnety, v žiadnom prípade nie ako magnety. Zdalo sa mi, že v smetnom koši pri stánku je veľa kapustových listov a niekoľko paradajok, zdalo sa mi, že je tam príliš veľa odpadu, muž vo vetrovke Billabong zamykal vysvietenú červenú chladničku s nápisom Cocacola, na sivých stoličkách ležalo lístie.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Takže toto je jeseň, zoznám sa s mojou reálnou predstavou o jeseni.

Ráno posteľ sálala teplom. Bolo 5 hodín, z chladničky som vybrala jogurt, uvarila som čaj. Prestávam byť tá, ktorá vstáva skoro, aby neprišla o rána v októbri, prestávam sa pohybovať ulicami tesne po východe slnka, aby som v rukách držala fotoaparát, aby mi mrzli ruky, aby som trpela len preto, aby som ukradla dušu ránu, aby som si vzala niežo z hmly, niečo z pôdy, niečo zo seba.

Ale vstala som. Počkala som, kým odíde, bolo mi clivo, keď kráčal v bordovej vetrovke zahmlenou ulicou, v posteli som čakala na svetlo, na ráno s kakaom a s bosými nohami pri raňajkách. Neskôr som sa nechala inšpirovať hudbou, textami, obrazmi (Beirut: Nantes, Beirut: A Sunday Smile, Andrzej Stasiuk, Paríž, Paríž, Berlín), ukladala som ich k sebe precízne, nevykrúcala som sa z nijakých pocitov. Sedela som pri počítači a pozerajúc sa na ranoseptembrovú fotografiu som myslela na to, čo povedal Andrzej Stasiuk:

SkryťVypnúť reklamu
reklama

"Wstawanie o szóstej rano. Kiedy zacząłem mieć ten szałas, przychodziłem rano i z jego stóp robiłem zdjęcie, jak w filmie „Dym". Kiedyś było palenie papierosów, teraz kawa i laptop. Sprawdzam, czy przyjaciele nie mają dla mnie historii. Życie jest rytuałem."

Čoskoro sa k nim vrátim.

bh
bh 

Ku koláčom na fotografii a k muchám, čoskoro bude november ("len nikam neprenikaj, pockaj si na november") obujeme si čižmy, zapneme na nich zips, do tašiek si vložíme peňaženky s pasovými fotkami blízkych, nastúpime do auta a o niekoľko hodín vystúpime, zabuchneme dvere, oprieme sa o kapotu a necháme vietor, nech si s nami robí, čo chce, nevadí, že nevidíme, nevadí, že je tu bahno a že tu nie sú ľudia, že tu nie je život, sú tu spomienky, kopce s lesmi ("stale sa nemozem zbavit dojmu ze tym spravnym prostredim pre teba nie su univerzity, ba ani kaviarne, ale priroda") a osamelými chalupami, budeme tam stáť a každé zbytočné slovo nás znervózni, každý neuvážený pohyb, krok vedľa.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Áno, presne tak.

Anna Strachan

Anna Strachan

Bloger 
  • Počet článkov:  443
  •  | 
  • Páči sa:  1x

"Načo cestovať? Súmraky sú všade rovnaké.Vari cesty vytvárajú pocit slobody? Ja takýto pocit, Andrej, zažívam keď sa veziem električkou z Westbahnhofu do Schönbrunnu, a to oveľa intenzívnejšie ako niekto, kto cestuje z Viedne do Paríža. Lebo ak nespoznáš nadšenie z obyčajnej prechádzky Ringom, tak ho nenájdeš ani na konci sveta." Dragan Velikić Zoznam autorových rubrík:  familiarishoreodkazovanietripsvlnyBG365súkromnénezaradené

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu