Práve preto, že je iracionálna, raduje sa nádej zo zázračných dôvodov.
(Thorton Wilder)
Šmýkame sa na snehu a ťahá mi na zadok a keď sa zachvíľu postavím na okno, ťahá mi tiež, práčka perie a zle žmýka a my si tak spievame a a točíme sa, ja a Veronika a zapadajúce slnko praskajúce vášňou, píšem si na papier : nežne sa vyspať s kolačkovským slnkom / vyspať sa do rána / len tak. A potom pečieme a opäť tancujeme a umývame si vlasy a rozprávame sa a premýšľame a husle, husle, husle, chlapci hrajú zápas a raz budú mať najsilnejšie ruky, lezci, ktorí vylezú najvyššiu skalu, zlomnú horu, Jankovi budú viať kučery a Marek sa bude trochu o neho báť, trochu rastúceho otca v ňom - príjemné a nádherné, veľa vnútornej starostlivosti, a Batman bude mať maskáčovú dedinu, čiernu a veselú a každý bude hovoriť vtipy a budú sa pozerať kreslené rozprávky a s Katkou sa budeme prechádzať mestom a všímať si a mlčať o tomto šťastí, byť ticho, lebo jedna cíti tú druhú a nemusí o tom hovoriť. Uvažujem, či táto hmla prinesie sneh alebo len vietor, či chlapci vyhrali zápas - naše súťaživé typy, premýšľam nad akoukoľvek láskou v človeku a nad Adventom a nad malými svetlami, ktoré svietia v našej záhrade, teraz ďaleko, v inom regióne, a náš pes na ne breše, kričí, nadáva im a a oco ho upokojí a mama si ľahne a bude si čitať knižku a bude myslieť na svoje deti, napraví si tričko a napije sa z hrnčeka, hrnček Good Morning Love, napije sa čaju s medom a zapáli si sviečku, lebo ona sviečky ľúbi - svetlá sveta a nebude predpokladať, že jej Anya kráľovná a Marek a Veronika stopli Subaru Imprezza, že tá jazda mala šťavu a bola trochu slizká a trochu poľutovaniahodná, šoféra je nám ľúto, mamička, Subaru, výkon 300 koní, mamička, dospelý babydriver, dospelý, slza sa trblieta, kamenná slza v jeho oku, peniaze, žena, peniaze, prehltnutá slza, chudák chlap, prehltnutá.
Chytám tieň toho, čo letí / sliedim za tým, čo prelieta pomedzi slová, / keď sa slová trú jedno o druhé.*
Kráčame po chodníku, ľad mierne puká, nápoveda na to, ako byť sladký a studený a lepkavý a roztúžený, ľad, ktorý sa dotkne mojej pokožky, ľadové schody na hrad, winterfreshový vzduch, úplný kokos, kokosové stromy a polia a lúky, vystavujeme sa tejto jemnej zime bez toho, aby sme zostarli, počuť bombardujúce hlasy, hlasy kotúľajúce sa ku mne a odrážajúce sa v tom, čo poviem alebo nie, v tom, čo vyslovím alebo zaznamenám, šmýkame sa, kolektivizácia, občas sa priblíži ten diabol a ja mu vravím, že zmizni sprostý boľševik, vrieskam mu to tichom a svojim odmietavým postojom, sme na vrchu, pani nás púšťa - môžete do trojky, len tam, ale to stačí, hradby, šachovnica, pozerať sa, impotecia zlosti, fairy-tale ~ fairy-tale, Filip, prebehni lesom na koni, Filip, vytiahni z pošvy svoj meč, si dobrý, chýbaš nám, náš Filip, srdce nemôže byť v narkóze, jemnosť, hĺbanie lesov, osvietenstvo.
Vyslov to slovo, ten perník, gingerbread, prehltni, nezabudni, rozprávajme sa, v poľskom rádiu hrajú Katie Melua : Spider`s Web, hrajú, rozprávka, hrajú, drž ma.
Iné je povedať. A iné je zapísať. A ešte iné - preháňať táraním, čiže mať medové reči pre naše medové uši, mať medový jazyk. Takto povedané sú tie slová ako včely, ktoré nosia peľ, ba možno sú rovno medom, poletujú v rozhovore, ako sa im zachce, ale keď ich zapíšem, sú akési prázdne, ba až ploché, takmer trápne, detsky naivné, bez chuti a náklonnosti jednotlivých hlasov, bez vôní ich pocitov. Papier je zlý úľ. **
Ďakujem, ďakujem za lietanie.
*Polina Barskovová : Lilit
**Dušan Dušek : Zima na ruky
