reklama

Sklo

Cítim v prítomnosti deodorant adidas a varené víno, v tomto pohári, takto voňavé, takto plynúce s klinčekmi a s citrónom a so škoricou a s dotykmi prstov na skle, s klopkaním nechtov na skle, s tým, čo steká po sklách v uliciach, keď prší. Akoby nebol január, ale dačo iné. To je jedno čo. Učím sa. Mala by som. Počúvam Lost in words, počúvam Pink Floyd, oblizujem nanuk Casper s karamelovou náplňou a nanuk Tigo. Ako leto. Ako leto. Ako leto. Fakt.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (7)
Obrázok blogu
(zdroj: http://www.flickr.com/photos/petefoley/294781480/)

Mám rada slnko a iné veci, aj dážď, keď hrá Pink Floyd a po(-)tom počuť potrhané ticho, šúcha nanukový papier, šúcha, keď doň fúknem, krúti sa na červenom stole ako suchý list, taký vylisovaný a preplesnutý sušičkou na ovocie, krúti sa ako besné zviera, ktoré nevie, čo so sebou, postavím sa a papier vyhodím, dotknem sa mojich písmen v riadkoch, kníh a predstavujem si, že ten sémantický trojuholník ti namaľujem na chrbát, jazvy od medveďov budú jednotlivé strany a tebe sa to bude páčiť. Nemôže byť, že nie.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Padá dážď so snehom. Na našu strechu, na ihličie, na celofán trčiaci z kontajnera. Páči sa mi to. Ako sa leskne, celofán, ako po ňom tečú kvapky a mne sa zdá, že sú pomalé, také s nadváhou, také nebadané, zrazu tu, počaté, klíčia a nič viac. Je tma a noc je klzká, leskne sa. Mohla by čokoľvek, čokoľvek, nie sú pravidlá, noc močí, vymočila sa a my to teraz chlípeme, chlípeme jej tekutiny, jej tečúci dych, jej výzvu zbaliť si veci, kúsky života a nezabudnúť lano, nezabudnúť ho, nezabudnúť, lebo ty potrebuješ liezť a ja spať v teple dreva, v teple ohňa, v teple piesku medzi skalami; chlácholím tvoje elastické pozeranie sa, vyzliekam si vlasy, vzbúrené, nohy bez ponožiek kňučia, skĺznu do vody, do peny, do mlieka a medu, chcem vidieť predné zuby toho psa, psa z gumy, čo sa povaľuje na pláži a keď naň stupím, tak zapíska, tak ako gumenné hračky, váha môjho tela z neho vyfúkne vzduch a ja ujdem, zdrhnem, lesklo, mokro a hladká, rovnako ako raz zdrhne táto noc a presne takáto sa už neukáže, nikdy už takouto nebude.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Dotkli sme sa so snehom. Ilegálnosť splynutia.

Znervózňuje ma reč, to parole, tečenie vody v sprche, možno je slaná, piesková, znervózňuje ma žblnkanie vody, vyzliekam sa z vlasov do ich korienkov, do vlákien, chcem byť sama a pozerať sa na zarosené zrkadlo, na batériu a zabaliť sa do froté dotykov, sadnúť si tak na okno, na treťom poschodí a tlmočiť zvuky kamiónov, mokrej cesty a tých ľudí, čo vidno, ktorí sú nepísanými príbehmi, príď, aby som ti mohla otvoriť dvere, odomknúť ti, príď, aby si počul tieto nekomunikatívne zvuky potrubia, tikanie hodín, aby si prežil emócie vyzlečených vlasov, keď sa len tak kotúľajú, len tak si švitoria a ty ich máš také rád. Lebo voňajú, lebo sú voľné, nezviazané, poletujú a držia si svoju stabilitu. Preto sa nestratia.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Krása si požičiva pôdorys žmýkania, žmýka sa sklo, akoby; v Prahe tečie potrubie, možno prasklo, myslím si, že periem niekde, niekde, Karlín alebo tak, stratím ťa v newyorskom byte vyťahujúc rolety, sediaca, vo váze praskajú tulipány, tvoria sa im ekzémy a slnko ich lieči, smog ich lieči a rada by som sa ťa opýtala, či je vo West Side veľa smogu, či je tam park a obchody s atramentom, trh s kvetmi, tými, do ktorých si zaboríme ruky, tie hanebné jemné kvety a ich stonky, zelené stonky vyčíňajúce vo vetre, stratím ťa v newyorskom byte, aby si si po mňa prišiel na schody, požiarne, americký film, klišé, to klišé, ktoré mi vyhovuje, sedela by som ako Holly, Trumancapotova Holly s mokrými vlasmi a s gitarou, s nepomenovanou mačkou a s mojími farebnými sklíčkami. Cez ne by som sentimentalizovala svet, vtláčala mu do pysku bozky, pysk sveta a bola žltou ako taxík, žltá ako šťava kvetu, čo lieči bradavice, bola by som skandujúcou zubnou sklovinou, sklo, sklo, jeho lámavosť som ja, som Holly a nie som, som, a nie som prostitútka.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Vediem k tebe slnko, zapadá, tisne sa k niečomu blízkemu, odpadáva, chcem ho doviesť k tebe, koktať, šepkať a smiať sa o pohánke a zaviazať ti pri tom šnúrky, predstav si slnko, biela a žltá a červená a žltá, narcis nad West Side, potkany v kanáloch a motýle v metre, len si to predstav, len nachvíľu, kým sme tu, preč od toho, kým sme tu, v týchto horách, sneh s dažďom a ľad so snehom a pohánka, pohánka zo snehu, milujem, keď si žiadaš moje súkromie, potláčam smiech, aby som ti ho venovala, s mašľou, moje predlaktia, predlaktia len tak, keď sedíme, vonku sú kamióny a praskajú pukance.

Sneh s dažďom. Krémový január. Byť s tebou na okne. Len tak.

Anna Strachan

Anna Strachan

Bloger 
  • Počet článkov:  443
  •  | 
  • Páči sa:  1x

"Načo cestovať? Súmraky sú všade rovnaké.Vari cesty vytvárajú pocit slobody? Ja takýto pocit, Andrej, zažívam keď sa veziem električkou z Westbahnhofu do Schönbrunnu, a to oveľa intenzívnejšie ako niekto, kto cestuje z Viedne do Paríža. Lebo ak nespoznáš nadšenie z obyčajnej prechádzky Ringom, tak ho nenájdeš ani na konci sveta." Dragan Velikić Zoznam autorových rubrík:  familiarishoreodkazovanietripsvlnyBG365súkromnénezaradené

Prémioví blogeri

Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu